Pohrebné obrady vladyku Milana Šášika CM
V pondelok 20. júla 2020 sa v užhorodskej katedrále Povýšenia svätého Kríža konali pohrebné obrady za zosnulého vladyku Milana Šášika, eparchu mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.
Pohrebné obrady – nedeľa
Rakva s ostatkami zosnulého vladyku bola prenesená do katedrály z miestneho Kňazského seminára bl. biskupa Teodora Romžu. Tam sa v nedeľu poobede o 16:00 h. konala prvá časť pohrebných obradov. Pozostávala zo slávenia zádušnej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, po ktorej nasledoval pohreb obrad biskupa. Ten pozostával z rozličných spevov, žalmov, viacerých čítaní z listov sv. apoštolov a evanjelií. Hlavným slúžiteľom obradov bol pomocný biskup vladyka Nil Jurij Luščak OFM. Obrady prebiehali v cirkevnej slovančine, no zazneli aj jektnije (invokácie) po maďarsky a po rumunsky.
Po obradoch nasledovalo celonočné bdenie. Kňazi a veriaci mali možnosť rozlúčiť sa s vladykom Milanom a vzdať mu poslednú úctu. Rozlúčiť sa prichádzali rôzne komunity, rehole a hnutia.
Boli medzi nimi bratia a sestry neokatechumenátnych spoločenstiev, ktorí tiež hovorili svoje svedectvá o tom, ako Boh cez vladyku Milana vstúpil požehnane do ich života. Napokon sa prihovoril rektor miestneho eparchiálno-misijného seminára Redemptoris Mater.
V miestnej kaplnke Troch svätiteľov zneli celú noc rozmanité spevy, modlitby a Božie slovo. Prihovoril sa o.i. páter františkán, ktorý poukázal na veľkú úctu zosnulého vladyku Milana k Božského Srdcu Ježišovmu a následne sa spieval moleben. Prišli aj rehoľné sestry; sestry služobnice sa napr. modlili Akatist k blahoslavenej matke Jozafate. Druhá časť celonočného modltibového bdenia bola venovaná čítaniu evanjelia.
Liturgiu, pohrebné obrady aj celonočné bdenie bolo možné sledovať prostredníctvom internetového prenosu priamo zo seminárnej kaplnky.
Obrady v katedrále
V pondelok doobeda sa konala druhá časť pohrebných obradov v miestnej katedrále. Vyše dvadsať biskupov východného i západného a početný zástup duchovenstva zaplnil celú katedrálu. Pre veriacich boli vyhradené miesta vonku, kde boli umiestnené veľkoplošné orbazovky.
Pohrebnej sv. liturgii v cirkevnej slovančine predsedal prešovský arcibiskup metropolita, vladyka Ján Babjak, SJ, ktorý sa poznal s vladykom Šášikom ešte zo seminárnych čias z Bratislavy. Spoluslúžiteľmi pri prestole boli vrchný kyjevsko-haličský arcibiskup Svjatoslav Ševčuk a miestny vladyka Nil Jurij Lušak OFM, ktorý – ako bolo na záver pohrebu oznámené – bol dnešným dňom menovaný Svätým Otcom Františkom za apoštolskeého adminsitrátora sede vacante ad nutum Santae Sedis mukačevskej eparchie.
Rovnako ako nedeľný, aj pondelkový prenos, bol vysielaný v priamom prenose, ktorý zabezpečovala TV LOGOS.
Po skončení pohrebných obradov boli truhla s telesnými ostatkami vladyku Milana uložená do katedrálnej krypty katedrály, nad miesto, kde predtým spočívali ostatky bl. Teodora Romžu.
S vladykom Milanom sa prišlo rozlúčiť toľko kňazov, že sa všetci ani nezmestili do katedrály. Veď on sám počas svojej sedemnásťročnej biskupskej služby vysvätil 195 kňazov.
Ako bolo tiež zdôraznené, biskup Šášik sa mimoriadnou mierou zaslúžil o rozvoj mukačevskej eparchie, ktorá bola vo vtedajšom Sovietskom zväze od roku 1946/47 postavená mimo zákon. Práve 30 výročie tohto východu z katakomb si mukačevská eparchia pripomenula vlani v decembri, a to púťou do Ríma a osobitnou audienciou so Svätým Otcom Františkom.
Pohreb sa konal v katedrále, ktorá vďaka úsiliu vladyku Milana bol zrekonštruovaná zvonku; Rekonštrukcia presbytéria prebiehala v rokoch 2012-2015 a v súčasnosti pokračujú práce na rekonštrukcii interiéru.
Z homílie arcibiskupa Babjaka
Arcibiskup Babjak, ktorý predniesol homíliu v spisovnej ukrajinčine, uviedol:
„Zomrel Váš milovaný vladyka Milan, ktorý pre mukačevskú eparchiu žil telom i dušou 17 rokov. Mal Vás rád a vy ste mali radi jeho. Hoci pochádzal zo susednej krajiny, stal sa jedným z vás. A myslím si, že vy všetci ste si ho vážili, lebo pravá láska nepozná hranice… Všetci sme boli šokovaní a smutní z jeho úmrtia. Hoci sme nechceli veriť tejto správe, je to pravda. Pán povolal k sebe svojho milovaného sluhu, aby ho štedro odmenil za jeho službu, ktorú ako biskup verne vykonával…“
Ako metropolita ďalej uviedol, vladyka Šášik bol jeho dávny priateľ, s ktorým sa poznali ešte zo seminárnych čias; spolu totiž študovali na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. Boli si blízki a stali sa z nich dobrí priatelia. Podľa Babjaka bol vladyka Milan horlivým apoštolom, mužom modlitby, verným lazaristom, ktorý v ťažkých časoch vzal na seba správu mukačevskej eparchie. Stal otcom všetkých, kňazov i veriacich a pracoval všetkými svojimi silami pre blaho eparchie.
Prešovský arcibiskup tiež pripomenul, že hoci bol biskup Šášik pôvodom rímskokatolík, túžil „dýchať oboma stranami pľúc“, ako o tom hovoril Ján Pavol II. napr. aj v encyklike Ut unum sint. Už počas teologických štúdií navštevoval prednášky z východného obradu a asistoval pri gréckokatolíckej liturgii v bratislavskom chráme Povýšenia svätého Kríža. Kazateľ si tiež zaspomínal, ako s vladykom Milanom (a ešte s niekoľkými bohoslovcami) chodievali často v sobotu peši do neďalekého pútnického miesta Marianka, kde sa pomodlili sv. ruženec, či krížovú cestu.
Po vysviacke sa cesty novokňazov rozišli. Ján Babjak začal pôsobiť v prešovskej eparchii a Milan Šášik v trnavskej arcidiecéze. Po štúdiách v Ríme potom šesť rokov pôsobil na apoštolskej nunciatúre v Kyjeve.
Metropolita zdôraznil zaujímavú prozreteľnostnú okolnosť, že obidvaja, on i vladyka Milan, boli spolu vyslaný do biskupskej služby pápežom Jánom Pavlom II. 6. januára 2003, keď ich v Bazilike sv. Petra v Ríme vysvätil za biskupov. „Odvtedy sa vladyka Milan stal Vaším biskupom, Vaším otcom, a neskôr aj občanom Ukrajiny. A to je dôkaz toho, ako veľmi vás miloval.“ – uviedol metropolita.
Arcibiskup Babjak pripomenul kresťanskú pravdu, že Syn Boží prišiel na túto zem, aby nás vykúpil a otvoril nám cestu do Otcovho domu. Túto pravdu si osobitným spôsobom uvedomujeme pri tomto pohrebe. Boli sme vykúpený smrťou Ježiša Krista na kríži a jeho vzkriesením. Uverili sme, že Ježiš Kristus má moc vytrhnúť každého z nás zo smrti a previesť do života. On totiž prešiel smrťou a zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, t.j. diabla. Iba Kristus má moc nad smrťou, lebo On je život. A vladyka Milan uveril tejto pravde. Ježiš Kristu sa stal jeho Pánom v živote aj vo smrti. Preto neustále ohlasoval moc Ježiša Krista nad smrťou, neustále ohlasoval kerygmu, že Božia láska sa najviac prejavue v paschálnom tajomstve Ježiša Krista.
Metropolita ďalej pripomenul, že vladyka Milan bod oddaným biskupom, bol veľký duchom a láskou k svojim veriacim. A možno to, čo nás najviac vyrušuje, je to, že zomrel náhle, uprostred práce. Ale to je náš pohľad. Vladyka Milan dozrel pre večnosť.
Prešovský arcibiskup si tiež položil rečnícku otázku, či to mohla byť náhla smrť, keď ešte v deň smrti slúžil sv. liturgiu a poprosil svojho pomocného biskupa, aby mu udelil sviatosť pomazania chorých a až potom sa žiadal do nemocnice? – „Nie, to nebola náhla smrť, – zdôraznil kazateľ – ale milostivá smrť, pretože Pán ho na ňu pripravoval a nedal mu ani trpieť“.
(V tomto kontexte možno tiež spomenúť, že vladyka Milan Šášik napísal na začiatku vypuknutia pandémie 14. marca t.r. svoj záveť.)
Ako dosvedčil arcibiskup Babjak, ktorý ho poznal 47 rokov, Milan Šášik bol horlivým kňazom a biskupom podľa Srdca Ježišovho. Svoju pastiersku službu vykonával s veľkou radosťou, láskou a zápalom a môže byť vzorom pre ostatných biskupov a kňazov. Poznanie a konanie Božej vôle sa totiž pre neho stalo pravidlom jeho života. Jeho život bol ukotvený v Bohu.
„Ja osobne som presvedčený, že tak, ako sa vladyka Milan modlil za svojich kňazov a veriacich počas svojho pozemského života, tak teraz, keď už je na druhom brehu života, jeho modlitba za mukačevskú eparchiu bude pred Pánom Bohom ešte silnejšia a účinnejšia.“ – uviedol metropolita. Boh ho poznal viac ako my ľudia a zaiste už spočíva v jeho objatí.
Keď vás teraz vladyka Milan predišiel do večnosti, mukačevská eparchia v ňom dostáva mocného obrancu a orodovníka v nebi. Vari by niekto mohol povedať, že keď zomrel, tak prehral? – Zamyslel sa Babjak. Nie – pokračoval – neprehral, ale zvíťazil, spolu s Kristom, ktorý je vzkriesený a je večným životom.
Metropolita tiež pripomenul, že Milan Šášik veľmi veľa cestoval po svete, a to len preto, aby povzniesol mukačevskú eparchiu, aby sa vedel postarať o kňazov, aby získal pre nich materiálne dobrá, ktoré sa potom pretvárajú na duchovné dobrá, a to cez budovanie chrámov, kaplniek, farských budov a pastoračných centier. Dokončil výstavu kňazského seminára, zrekonštruoval biskupskú rezidenciu a posväti 269 chrámov a kaplniek pre verejné bohoslužby. To si vyžadovalo obrovské materiálne a duchovné úsilie na sláva Trojjediného Boha a pre dobro veriacich.
Arcibiskup Babjak tiež povzbudil miestnu mukačevskú cirkev, aby sa pokúsila zapísať život svojho vladyku, aby to zostalo na pamiatku pre dejiny miestnej cirkvi a na povzbudenie pre iných.
Jediné, čo podľa aribskupa, nestihol dokončiť a čo bude úlohou jeho nástupcu, je dobudovania metropolitnej štruktúry Gréckokatolíckej cirkvi na Zakarpatí, pretože „vy ste materská cirkev viacerých metropolií a eparchií v okolitých krajiných. Modlite sa za to a Pán vám ukáže svoju lásku i spôsob, ako to zrealizovať“.
Na vysvetlenie len pripomíname že zo starodávnej mukačevskej eparchie, sa postupom času oddeľovali cirkevno-územné celky (eparchie), ktoré dnes majú štruktúru metropolií a sú rozdelené na viac eparchií: prešovská metropolia, hajdudorožká metropolia, a vďaka emigrácii aj pittsburská metropolia v USA.
Počas liturgického slávenia zazneli aj jekténie v maďarskom a rumunskom jazyku.
Po zakončení liturgie nasledovali stichiry pohrebu. Konal sa aj typický obrad, keď sa kňazovi/biskupovi leje olej na tvár, ktorá sa následne prykrýva šatkou, tzv. vozduchom. Obrad vykonal vladyka Nil.
Následne bol prečítaný v ukrajinčine kondolenčný telegram Svätého Otca Františka, ktorý zaslal kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár, ako aj kondolencia apoštolského nuncia na Ukrajine arcibiskupa Cladia Gugerottiho.
Prítomným sa prihovoril aj vrchný arcibiskup kyjevsko-haličský, Jeho Blaženosť Svjatoslav, ktorý vyzdvihol, že vladyka Milan sa spolu s vladykom Nilom aktívne zúčastňovali na zasadaniach Synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a aktívne s ňou spolupracovali. Ďalej uviedol, že kto aspoň trochu poznal vladyku Milana a jeho život, nemohol nevidieť, že svojím životom a dnes i svojou smrťou je svedkom vzkrieseného Krista. Arcibiskup Svjatoslav tiež ocenil skutočnosť, že spolu s biskupmi UGKC bol vladyka Milan hlasom ukrajinského národa vo svete. Neúnavne dbal o to, aby ukrajinský národ vzrastal vo viere a budoval svoju štátnosť na zásadách kresťanskej morálky.
Naposledy, ako spomenul Ševčuk, vladyka Milan pridal svoj podpis na list, ktorý vyzýval štátne orgány k pozemkovej reforme.
Kyjevsko-haličský arcibiskup tiež pripomenul, že obide cirkvi sui iuris (Kyjev a Mukačevo) spája prenasledovania v časoch komunizmu ako aj svedectvá mučeníkov a vyznávačov. Spoločným poslaním Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine je podľa Ševčuka vydávať svedectvo o vzkriesenom Kristovi.
Arcibiskup Babjak následne prečítal (v slovenčine) kondolenčný list, ktorý zaslal predseda Konferencia biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Ďalej sa prihovorili: za hajdudorožskú metropoliu sa po maďarsky prihovoril arcibiskup metropolita Péeter Fülöp Kocsis; za košickú eparchiu sa po rusínsky prihovoril vladyka Milan Chautur CSsR; za mukačevskú rímskokatolícku diecézu sa po maďarsky prihovoril Mons. Antal Majnek; po maďarsky sa prihovoril aj biskup Reformovanej cirkvi Zakarpatia; prihovoril sa aj predstaviteľ miestnej samosprávy. Bolo tiež oznámené že prezident Ukrajiny udelil zosnulému vladykovi vyznamenanie.
Záverečný príhovor patril vladykovi Nilovi, ktorý ako bolo krátko predtým oznámené bol tento deň vymenovaný pápežom Františkom za apoštolského administrátora mukačevskej eparchie. Vladyka Nil poďakoval všetkým za účasť a osobitne spomenul niektoré skupiny a konkrétnych ľudí, ktorí boli veľmi blízkymi spolupracovníkmi zosnulého vladyku Milana Šášika CM.
Následne sa biskupi, kňazi a veriaci odobrali v sprievode von z katedrály, pričom kňazi niesli rakvu s ostatkami vladyku Milana, aby ju uložili do katedrálnej krypty.
-sg-
