Na Veľký piatok, 19. apríla 2019, o 16:00 predsedal vladyka Peter v katedrále obradom veľkopiatočnej večierni spojenej so sprievodom a uložením plaštenice.
Vo svojej homílii vladyka poukázal na postoj, aký má kresťan zaujať pri plaštenici. Ako uviedol, môže sa stať, že človek ide bozkať plaštenicu a nevie, čo je za tým, aký príbeh je za tým. „Dívaš sa na kríž, klaniaš sa mu, bozkávaš ho a ani nevieš, aký príbeh je za tým. A keď človek nevie ten príbeh, tak potom je to veľmi ťažké, aby nejakým spôsobom mal k tomu vzťah. K tomu miestu, k tej veci, k tej osobe.“
Prišli sme dnes do chrámu, aby sme sa modlili a uskutočnili symbolický pohreb Ježiša Krista, vystavili plaštenicu. Je dôležité je, aby každý z vás, aj ja na prvom mieste, aby som vedel, čo je za tým, aký príbeh, že tá plaštenica je o mne a o tebe. Lebo ak to je len pohreb Ježiša Krista, tak pochováme ho a máme to za sebou. Prejavili sme mu úctu, zbožnosť, atď. Ale ak to nejakým spôsobom má a musí súvisieť s tebou, tak potom sa budeme pozerať na tú plaštenicu celkom inými očami.“
Vladyka ďalej poukázal na to, čo by sa v nás malo ozvať, keď prídeme k plaštenici? „Keď prídeš k plaštenici, keď sa pozrieš na kríž, keď prídeš do kostola, do cerkvi, v momente musia oživnúť všetky spomienky na tvoj život. A to je tá ťažká vec pre dnešného človeka, že nevidí nejakým spôsobom súvis so svojím životom. A Ježiš chce práve toto“ – zdôraznil vladyka.
Ako ďalej eparcha uviedol, pred plaštenicu máme priniesť všetko, všetky svoje vzťahy, problémy a predložiť ich Pánovi, lebo On chce toto všetko uzdraviť. Chce nám dať v tomto všetkom slobodu v nazeraní na tieto problémy.
„To je práve ten problém vďačnosti, lebo častokrát ľudia nevidia súvis, žeby ich život nejakým spôsobom súvisel s Božou vôľou, s Božou láskou, s Božím programom, že v ich udalostiach bol Boh, a to nielen v tých radostných…. A preto ty keď prichádzaš k tej plaštenici, musíš a musím tam priniesť celý svoj život, vzťahy, telo, všetky vášne, všetky hriechy, všetky zbytočnosti, ktoré človek napáchal. Prečo? Aby mohol byť vďačný Bohu.“
V závere vladyka vyzval prítomných, aby keď pôjdu bozkať plaštenicu, aby v nej videli znak lásky voči svojmu životu. „V momente, ako ju zbadám, musia sa mi v duši ozvať všetky spomienky, všetka vďačnosť, ktorú Boh v Kristovi prejavil pre mňa, pre teba, po celý život.“
„A preto – uviedol vladyka – tento pohreb je takpovediac len symbolický. Lebo túto lásku nemožno pochovať. Tak ako povie nevesta vo Veľpiesni, láska je mocnejšia ako smrť. A preto my už môžeme len spomínať a pripomínať si to, čo Boh pre nás urobil v Kristovi Ježišovi, a to aj na tento veľký piatok, túto nespravodlivú a krutú smrť, ale ktorá ani nepoškodila, ani nezničila vzťah Ježiša Krista k tebe. Nezabudnime na to, a s týmto postojom, a s touto vierou, sa postavme pred obraz a symbol jeho smrti.“
Fotografie sú vo fotogalérii.
-sg-
