Na Veľký piatok 29. marca 2024 ráno, predsedal vladyka Peter Rusnák v katedrále Utierni svätých a spasiteľných strastí, spolu s vladykom Milanom Lachom a niekoľkými kňazmi. Počas tejto veľkopiatočnej utierne sa čítalo 12 evanjelií o umučení Pána. Na pravé poludnie o 12:00 vladyka Milan predsedal modlitbe šiestej kráľovskej hodinky spojenej s obednicou.
Poobede o 16.00 sa v katedrále konali obrady veľkopiatkovej večierne spojenej so sprievodom okolo chrámu s plaštenicou a jej následným uložením uprostred chrámu. Prítomný veriaci si potom poklonou a bozkom uctili plaštenicu, symbolizujúcu plachty, do ktorých bol Ježiš zabalený a uložený v hrobe.
Homília vladyku Milana
V homílii sa Božiemu ľudu prihovoril vladyka Milan, ktorý zdôraznil, že Kristus za nás zomrel na kríži, keď sme boli ešte hriešnici (porov. Rim 5, 8). Taká ohromná je Božia láska, ktorá vyháňa všetok strach. „Vidíme zbičovaného a skrvaveného Ježiša, ktorý horí takou láskou k nám, že podstupuje smrť na kríži. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za priateľov – hovorí evanjelista Ján (porov. Jn 15, 13).
Vladyka ďalej poukázal na to, že Kristus visiaci na kríži sa modlí slovami 21. žalmu, ktorý začína slovami: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Ž 21, 2).
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Ž 21, 2)
„Čo robí Kristus na kríži? Modlí sa. Ježiš zomrel modliac sa. Zo svojej smrti urobil úkon modlitby. Volá mocným hlasom slová, ktorými sa začína 21. žalm, veľký žalm o utrpení a oslobodení spravodlivého.
Je zaujímavé, že tí, čo stáli okolo kríža, nepochopili Ježišovo volanie a vysvetlili si ho tak, že volá Eliáša. Toto smrteľné volanie Krista bola modlitba veľkého mesiášskeho žalmu bolestí a nádejí Izraelského národa. Tento 21. žalm bol pre prvých kresťanov kľúčovým textom o Kristovi, v ktorom nachádzali vyjadrenú nielen Ježišovu smrť na kríži, ale rovnako aj tajomstvo Eucharistie, pochádzajúce z kríža, pravé nasýtenie kresťanov. Tento žalm vyznel ako vlastné Ježišove slová, pretože práve z jeho úst odznela táto modlitba v plnom zmysle. On bol ako nikto iný opustený, potupený, ale slávnostne prijatý Otcom.“
Utrpenie kresťanov vo svete
V dnešný deň, na Veľký piatok, keď sa pri Božom hrobe v katolíckych chrámoch po celom svete koná dobročinná Zbierka pre Svätú zem, vladyka upriamil pozornosť aj na utrpenie kresťanov vo svete, pretože aj dnes veľa kresťanov fyzicky trpí pre vieru v Ježiša Krista. Ako príklad spomenul svedectvo sýrsko-katolíckeho arcibiskupa Jaques Mourada zo Sýrie, ktorého ešte ako mnícha žijúceho v kláštore Mar Mousa v Sýrii, v čase ovládnutia ISIS-om, uniesli bojovníci Islamského štátu.
„Počas mučenia ho bičovali gumenými hadicami. Cítil neznesiteľnú bolesť. Hadice švihali, chrbát ho pálil, koža sa mu trhala. Chcel kričať od bolesti. A naraz v jednej chvíli pocítil, akoby sa rany od neho vzďaľovali, hoci ho bili ďalej. Hovorí: „Nepočul som už ani vlastný krik, zaplavilo ma zvláštne ticho a v mysli sa mi objavil obraz Ježiša, ktorého bičujú. Som zahanbený. Ja, veľký hriešnik, nie som hodný zažívať to, čo môj Boh prežíval na vlastnom tele“.
Po dvadsiatich minútach sa jeho kati konečne unavili a ten ktorý ho bičoval, ho schytil, priložil mu nôž pod krk a kričal: Kajaj sa! Opýtal som sa ho a čo mám povedať? Bol ticho a potom začal počítať: jeden, dva, tri…
Otec Jaques pokračuje: „Nikdy som nebol tak blízko smrti. O pár sekúnd budem s Tebou Ježišu. Vidím celý svoj životný príbeh a z posledných síl nahlas vyslovujem: Bože môj, zmiluj sa nado mnou. Táto veta vytryskla z môjho vnútra ako vrchol všetkých tých modlitieb srdca, ktoré som sa začal modliť v tomto väzení: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Teraz, keď môj kat tlačí čepeľ dýky na môj krk, kričím túto vetu ako moje posledné prianie. Môj výkrik sa ozýva v miestnosti a neľútostný kat ma hrubo hodí o zem. Nemohol urobiť nič iné, než utiecť od tohto milosrdenstva, ktoré ma obklopilo. Keď kat opúšťal miestnosť, bol nahnevaný a zároveň vyvedený z miery.“
Ako vladyka v závere homílie uviedol, „posledné Ježišove slová na kríži, neboli priamym volaním niekoho iného, ale bolo to volanie k jeho Otcovi, s ktorým bol v dialógu a ktorý bol jeho najhlbšou podstatou. Samotná Ježišova smrť bola aktom modlitby, aby takáto smrť bola prechodom k Otcovi. Ježiš prosí o oslobodenie, ktoré pozostávalo v jeho vlastnom zmŕtvychvstaní. Ale aj Cirkev sa skrze Krista týmito slovami modlí k Bohu, ako hovorí svätý Augustín, za duchovné dobrá svojich členov, práve uprostred ťažkostí a problémov, ktoré jej tento svet pripravuje. Bratia a sestry žijeme vo svete, kde veľa kresťanov fyzicky trpí pre vieru v Ježiša Krista.“
„Dnes na Veľký piatok Kristus zomiera s modlitbou na perách aj za nás, zomiera za naše hriechy, ktoré vzal na seba z lásky ku mne, k tebe. Neprehliadajme tento moment modlitby jeho spásonosnej smrti na kríži aj v našich životoch. Nech je nám príkladom, že keď prídu do nášho života ťažkosti či skúšky, aby sme nezlorečili, ale aby sme sa usilovali ešte viac v týchto chvíľach prosiť nebeského Otca o silu a On nás posilní a bude s nami.
Foto: Stanislav Gábor
Fotografie sú vo fotogalérii
