V nedeľu 19. novembra 2023 oslávil pomocný biskup bratislavskej eparchie v Katedrále Povýšenia Svätého Kríža v Bratislave pri sv. liturgiách o 9:00 h. a 10:30 h. svoje životné jubileum. Po bohoslužbách sa s veriacimi stretol pri agapé na Eparchiálnom úrade.
Pri prvej liturgii v cirkevnej slovančine bol hlavným slúžiteľom a kazateľom eparchiálny biskup, vladyka Peter Rusnák. Vo svojej homílii vychádzal z podobenstva o boháčovi, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu.
Z homílie
Vladyka Peter si vo svojej homílii kládol otázku, čo je podľa ľudí potrebné, aby spokojne žili. Odpoveď by asi znela, že v prvom rade zdravie, peniaze, dobré zamestnanie, dobré bývanie, dobrá žena, dobrý muž, dobré deti, dobrí rodičia, dobré pracovné miesto, dobrý kolektív, a možno tiež kostol, viera, atď.
Takto rozmýšľal aj boháč v evanjeliu, ktorému Boh hovorí „blázon“: prebudoval celé svoje hospodárstvo, svoj dom, lebo mal veľkú úrodu, veľké bohatstvo a chystal sa na pohodlný, spokojný život.
„Ale otázka znie: Čo myslíte, mala Panna Mária spokojný život? Mal Ježiš Kristus spokojný život? Čo potreboval k svojmu životu? K spokojnosti vo svojom živote? Vzťah s Bohom. A to je tá známa veta sv. Terézie z Avily: Ježiš Kristus stačí. Boh stačí. Ak nemáš Ježiša Krista, nič ti nestačí. Ešte toto musíme, ešte hento… stále sme v takom kolobehu, virvare nákupov a vyhadzovania.“
Vladyka Peter poukázal aj na občiansku slobodu, o ktorej sa v týchto dňoch pri výročí Novembra ´89 veľa hovorí a dodal: „Áno, všetko sa splnilo. Sloboda je tu, môžeme si robiť, čo chceme a ľudia sú ďalej chorľavejší. A Prečo? Odpoveď je v tom, že sme opustili – ako hovorí Písmo sväté – žriedlo živej vody a vykopali sme si cisterny v ktorých sa voda neudrží, zosmradne, zhnije, (porov. Jer 2,13), atď. a z tej vody chceme piť. A pritom Ježiš Kristus povie: Poďte ku mne všetci a pite, zadarmo (porov. Jn 7, 37). To je Duch svätý, ktorého nám chcem dať. Aby sme boli spokojní, skutočne spokojní. Život nespočíva v tom, čo kto má, ale čo ja som. Kto si? Si veriaci? Si veriaca? Si Ježiš učeník? Si jeho nasledovník? Si jeho priateľ? Si jeho žiak? Alebo to je až na poslednom mieste?“ Ježiš Kristus stačí. Keď niet Ježiša Krista, nič nestačí ľuďom, nič. Lebo potom musia tú takpovediac čiernu dieru, tú prázdnotu, niečím zakamuflovať.
Blahoželanie
V závere liturgie vladyka Peter pozdravil jubilujúceho vladyku Milana. „Keď má niekto nejaký sviatok, ideme sa s ním potešiť a vladyka Milan v týchto dňoch slávi okrúhle jubileum – 50 rokov svojho života, za čo sme včera pri modlitbe ďakovali spolu s ním a potom bolo bratské stretnutie na našom úrade v spoločenstve mnohých biskupov a kňazov. A dnes chce pokračovať v tej oslave, takže ste všetci zo srdca pozvaní na agapé.“
Vladyka Peter uviedol, že hoci sprvoti sme tak trošku nerozumeli tomu rozhodnutiu Svätého Otca, keď vymenoval vladyku Milana za pomocného biskupa do Bratislavy, ale potom sme videli, že to bolo skutočne rozhodnutie z Ducha Svätého a sme veľmi radi, že ho tu máme, v tejto eparchii. A za tých päťdesiat rokov môžeme vzdávať chválu Bohu a modliť sa za neho, aby tie roky boli – ako budeme spievať – nielen mnohé, ale aj požehnané.
V mene farnosti vladykovi Milanovi zablahoželal bratislavský protopresbyter a farár o. Rastislav Čižik a odovzdal mu darčekový kôš. Poznamenal, že súčasťou balenia nie je torta, ktorú upiekla farníčka pani Semberová a bola už odovzdaná skôr. Ďalej uviedol, že súčasťou daru je aj kniha z produkcie farnosti od Timoteja Križku – Pokojní v nepokoji. Kniha zachytáva príbehy kňazov a iných našich osobností, ktorí boli prenasledovaní. „Nech je to memento pre nás všetkých, že v tom nepokoji, ktorý je okolo nás, aby sme mali Kristov pokoj. A tento pokoj želáme aj vladykovi Milanovi, v mene farnosti, veľa Kristovho pokoja v službe biskupa, v službe pastiera.
V závere vladyka Milan vyjadril svoje poďakovanie. Vladykovi Petrovi poďakoval za jeho príklad, službu a postoj, s akým ho v eparchii prijal, keď sa vrátil zo Spojených štátov. Spomenul tiež, že vladyku Petra pozná ešte z čias, keď bol seminarista, pred tridsiatimi rokmi, keď mu bol špirituál v Prešove.
Vladyka Milan poďakoval aj všetkým prítomným a uviedol: „Tak ako vy potrebujete mňa, ja potrebujem vás, vaše svedectvo. Buďte teda radostní, buďme radi, že sme tu, tešme sa z každého dňa, zo života.“
Po speve Mnoholitstvija sa mali prítomní možnosť aj osobne stretnúť a zablahoželať vladykovi Milanovi v aule Eparchiálenho úradu.
Hlavným slúžiteľom a kazateľom i gratulantom pri druhej liturgii slávenej v slovenskom jazyku bol arcibiskup Cyril Vasiľ, košický eparchiálny biskup a spolubrat zo Spoločnosti Ježišovej.
Text: Stanislav Gábor
Foto: Stanislav Gábor, Timotej Križka
