27. apríl 2025
DRUHÁ NEDEĽA PO PASCHE – NEDEĽA SVÄTÉHO APOŠTOLA TOMÁŠA – NEDEĽA ANTIPASCHY
Svätý hieromučeník Simeon, Pánov príbuzný. Náš prepodobný otec Štefan, biskup volynského mesta Vladimír.
ApoštolSk 5, 12 – 20
Evanjelium Jn 20, 19 – 31
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (Jn 20, 19 – 31)
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
„O osem dní“ – bola to dlhá doba medzi Tomášom a ostatnými učeníkmi. Ale priepasť medzi nimi bola ešte väčšia ako len časová. Ostatní učeníci videli vzkrieseného Pána, dostali od neho pokoj a boli poverení kňazskou službou. Tomáš „nebol s nimi“ v mnohých ohľadoch. Nechcel uveriť tomu, z čoho mali „radosť“, že „videli Pána“. Je to rozdiel, ktorý presahuje dôkazy; je to odtrhnutie sa od úprimnej radosti, ktorú s ním zdieľali jeho spoločníci. V prípade Tomáša ide o viac než len o racionálne uvažovanie.
Každý z nás sa nachádza v rôznych fázach emocionálneho, sociálneho a duchovného rastu, vrátane období stagnácie, ba dokonca aj púšte. Ako sa približujeme ku Kristovi, narážame na seba navzájom. Apoštoli boli traumatizovaní. Keď opustili svojho Pána, niektoré rany si spôsobili sami. A v smútku sa môžeme od seba vzďaľovať, ale aj zbližovať.
Ježišova osobitná starostlivosť o Tomáša pripomína Ježiša, ktorý vidí Natanaela pod figovníkom. Oslovuje Tomáša s dôvernou znalosťou, ktorú získal, aj keď nebol viditeľne prítomný. Tomášova odpoveď sa môže zdať automatická, ale odhaľuje predchádzajúcu ochotu uveriť v Krista, ktorú si nezvolili všetci, a ktorá ho vrátila späť k jednote s ostatnými učeníkmi.
Ježiš sa stará aj o nás: „Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili.“ A Ján nám toto požehnanie dáva k dispozícii: „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ Keď sa rozhodneme pre vieru, nielenže sme zjednotení s Kristom, ale sme aj obnovení na mieste, kde sa môžeme znovu pripojiť k ostatným v spoločenstve na našej ceste.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
