4. jún 2025
Náš otec svätý Métrofanés, konštantínopolský patriarcha.
Posviatok Nanebovstúpenia
Apoštol: 47. začalo (Sk 23, 1 – 11)
Evanjelium: Jn 54. začalo (16, 15 – 23)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (16, 15 – 23)
Pán povedal svojim učeníkom: „Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma, lebo idem k Otcovi.“ Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,‘ a: ,Idem k Otcovi‘?“ Hovorili: „Čo je to, že hovorí: ,Ešte chvíľku‘? Nevieme, čo hovorí.“ Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma‘? Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.“
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
Určite rozumieme otázkam Pánových učeníkov. Až po umučení, smrti a zmŕtvychvstaní nášho Pána jasne pochopili, čo im Pán povedal. Uprostred svojho smútku, keď im predstavitelia moci vzali Pána, dali ho mučiť a usmrtiť, nedokázali vidieť ďalej ako za tento smútok. Zdalo sa, že všetko, čo ich Pán učil, sa okolo nich rúca a ich nádej je skúšaná. Podobne ako prirovnanie, ktoré náš Pán uvádza o žene, ktorá rodí, aj ich bolesť zrodená zo smútku, zostala zabudnutá vo svetle vzkriesenia nášho Pána. Namiesto nej nastúpila radosť! To je tá radosť, ktorú slávime od sviatku sviatkov, Paschy!
V našom živote sú chvíle, keď máme pocit, že Pán zmizol. V modlitbe si uvedomujeme, že necítime Pánovu prítomnosť. Môže to byť bolestné a smutné. Môže to byť ako niesť kríž, alebo dokonca byť ukrižovaný – cítiť sa opustený. V takýchto chvíľach potrebujeme dôverovať Pánovi ešte viac ako predtým. Je to TEN čas, keď treba vzývať Svätého Ducha, Kráľa nebeského, Darcu života, ktorý je všade a všetko napĺňa. Jeho pôsobením sa dostávame z tejto opustenosti a dostávame hlbokú radosť, vedomie, že Pán je prítomný. A tak ako učeníci, aj my budeme mať pokoj!
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
