5. mája 2025
Svätá a slávna mučenica Irena; Náš prepodobný otec Nikefor, igumen Médikiovho monastiera
Apoštol: Sk 6,8 – 7,5, 47 – 60
Evanjelium: Jn 4,46-54
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (Jn 4,46-54)
Ježiš prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
Môžeme si len predstaviť úžas ľudí, ktorí boli svedkami Ježišovho prvého zázraku v Káne Galilejskej – premenenia vody na víno.
Keď sa dejú nezvyčajné, mimoriadne udalosti, správy sa rýchlo šíria. Ježišov návrat do Galiley nezostal bez povšimnutia. Preto do Kány prichádza kráľovský úradník z neďalekého mesta a prosí Ježiša, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.
Namiesto toho, aby fyzicky išiel do jeho domu, Ježiš zjavil svoju slávu iným spôsobom, keď úradníka posiela preč so slovami: Môžeš ísť, tvoj syn bude žiť (porov. Jn 4, 50).
Napriek úradníkovým obavám o zdravie jeho syna, aj keď bol sám vojenským veliteľom, poslúchol Ježiša a vrátil sa domov, veriac len Ježišovmu slovu. A evanjelium nám hovorí, že syn sa uzdravil v tej istej chvíli, keď Ježiš povedal jeho otcovi, aby išiel domov.
Ježiš prehovoril a syn bol uzdravený.
Ježišova autorita ako Pána a Boha nie je obmedzená vzdialenosťou, miestom, časom ani ničím iným. To tiež znamená, že keď sa s prosbou obrátime na Ježiša, môže nám pomôcť aj tu a teraz. Táto pomoc však nie je bezpodmienečná. Otázne je, ako sa k Nemu obrátime.
S neistotou alebo s odhodlaním? S pokorou alebo s pýchou? Ako posledná možnosť alebo ako prvá a jediná možnosť? S láskou alebo so sebeckosťou? S vierou alebo neveriacky? … Lebo blahoslavení sú tí, ktorí veria.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor