16. apríl 2025
VEĽKÁ STREDA
Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia
Utiereň: Jn 12, 17 – 50
Šiesta hodinka: Ez 2, 3 – 3,3; (Jn 1,1 – 7,36)
Liturgia vopred posvätených darov: Ex 2, 11 – 22; Jób 2, 1 – 10; Mt 26, 6 – 16
Čítanie z Exodus Ex 2, 11 – 22
V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.
Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“
Sláva Isusu Christu!
Mojžiš je pohnutý nespravodlivosťou páchanou na jeho hebrejskom súkmeňovcovi. Hoci Mojžišov popud vychádza zo spravodlivého rozhorčenia, jeho reakcia odhaľuje zápas o rovnováhu medzi spravodlivosťou a zdržanlivosťou. Úryvok nám pripomína, že horlivosť za spravodlivosť, ak nie je ovládaná, môže viesť k unáhleným rozhodnutiam.
Toto rozprávanie tiež zdôrazňuje, že nespravodlivosť často vyvoláva hlboké emócie, ale múdra reakcia si vyžaduje ovládanie – nielen našich činov, ale aj našich slov. Otcovia Cirkvi často varujú pred nebezpečenstvom nestráženého jazyka. Svätý Ján Zlatoústy radí: „Jazyk je divoká zver; ak ho pustíš na slobodu, všetko zraní.“ Naša reč má slúžiť pravde a láske, nie hnevu alebo výbušnosti. Podobne aj svätý Ambróz varuje: „Nech je vaša reč striedma, aby ste nevylievali to, čo by malo zostať vnútri.“ Naznačuje, že mlčanie je niekedy väčšia múdrosť.
Mojžišov príbeh nám pripomína, že byť pohnutý nespravodlivosťou nie je zlé – často je to znak spravodlivého srdca. Veľmi však záleží na tom, ako reagujeme, najmä v reči a konaní. Sme povolaní k hlbšiemu rozlišovaniu: áno, máme sa usilovať o spravodlivosť, ale vždy s jazykom a srdcom vedeným Duchom Svätým a cnosťami trpezlivosti, pokory a múdrosti. Len tak môžeme byť nástrojmi skutočného pokoja a spravodlivosti na Božiu slávu.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
