Home Zamyslenie na pôstny deň Zamyslenie na deň, 18. apríl 2025

Zamyslenie na deň, 18. apríl 2025

by Stano Gabor
0 comment

18. apríl 2025

VEĽKÝ PIATOK
Prísny pôst. Pôst od mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov

Evanjeliá na utierni svätých strastí:  Jn 46. začalo (13,31b – 18,1);   Jn 58. začalo (18, 1 – 28);   Mt 109. začalo (26, 57 – 75);   Jn 59. začalo (18,28 – 19,16);   Mt 111. začalo (27, 3 – 32);   Mk 67. začalo (15, 16 – 32a);   Mt 113. začalo (27, 33 – 54);   Lk 111. začalo (23, 32 – 49);   Jn 61. začalo (19, 25 – 37);   Mk 69. začalo (15, 43 – 47);   Jn 62. začalo (19, 38 – 42);   Mt 114. začalo (27, 62 – 66).

Parémie na večierni:  Ex 33, 11 – 23;   Jób 42, 12 – 17;   Iz 52,13 – 54,1.
Apoštol na večierni: 125. začalo (1 Kor 1,18 – 2,2).
Evanjelium na večierni: Mt 110. začalo (27, 1b – 38 + Lk 23, 39 – 43 + Mt 27, 39 – 54 + Jn 19, 31 – 37 + Mt 27, 55 – 61).

Hľa, úspech bude mať môj služobník,
pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.

Ako sa nad ním zhrozili mnohí,
– veď neľudsky je znetvorený jeho výzor
a jeho obraz je nepodobný človeku –

tak ho budú obdivovať mnohé národy,
králi si pred ním zatvoria ústa.
Veď uvidia, o čom sa im nevravelo,
a poznajú, čo neslýchali!

Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu sa zjavilo Pánovo rameno?

Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.

On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.

Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.

Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).

Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením…
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.

Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.

Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila,
rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila,
lebo dietky opustenej sú početnejšie
ako dietky vydatej – hovorí Pán.

Staroveká Cirkev nepoznala tradičné členenie Biblie na kapitoly a verše, ako ho poznáme dnes. Je to záležitosť raného novoveku. V skutočnosti sú tieto označenia kapitol a veršov ustálenou úpravou a slúžia na to, aby určitým spôsobom rámcovali naše chápanie textu. V tomto prípade je 53. kapitola proroka Izaiáša klasickým vysvetlením trpiaceho služobníka. Má zmysel čítať ju na Veľký piatok, keď Kristus toto proroctvo napĺňa na kríži. Napriek tomu čítanie pokračuje ďalej:

„Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila,
lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej – hovorí Pán.“

V úvode 54. kapitoly sa tón mení. Tu je zmysel. Utrpenie služobníka u proroka Izaiáša vedie k zrodeniu z kedysi neplodného lona. Kristova vlastná smrť poskytuje cestu k tomu, aby sa v ňom znovuzrodilo kedysi neplodné ľudstvo. To je možné prostredníctvom kríža, pretože práve tam Kristus premieňa smrť a použije ju na svoje vlastné zámery: ako nástroj, ktorým udiera na nepriateľa, ktorý nás všetkých sužuje: smrť. Práve náš strach zo smrti nás vedie k hriechu. Naháňame sa za pozemskými radosťami a snažíme sa, aby príjemné zážitky tohto obmedzeného sveta vydržali. Ale smrť nás všetkých postihne. Kristus mení smrť z bodky na konci nášho života na čiarku, na nový spôsob bytia: vzkriesený s ním. To je zdroj radosti, ku ktorej Izaiáš nabáda neplodnú ženu

Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)

Preklad: Stanislav Gábor

You may also like

Kontakt

Gréckokatolícky eparchiálny úrad 

@2022 – Gréckokatolícka eparchia Bratislava