21. apríl 2025
SVETLÝ PONDELOK
prikázaný sviatok
Svätý hieromučeník Január a spoločníci
Apoštol: Sk 1, 12–17. 21–26
Evanjelium Jn 1, 18 – 28
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 1, 18 – 28
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal:
„Ja som hlas volajúceho na púšti:
»Vyrovnajte cestu Pánovi,«
ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
Ježiš si vybral dvanásť apoštolov ako základ obnoveného Izraela – Cirkvi. Jeden z týchto dvanástich, Judáš Iškariotský, bol pred Pánovou smrťou a zmŕtvychvstaním plne zapojený do apoštolskej služby. Vieme, že zradil Pána a vzal si život (to vlastne predpovedal Dávid v žalmoch – Ž 69, 25). Pre toto prvotné kresťanské spoločenstvo na čele s Petrom bolo dôležité, aby prázdne miesto zaplnil ten, kto bol nielen svedkom vzkrieseného Pána, ale aj celej jeho verejnej služby počnúc krstom, ktorý prijal od Jána (rovnako ako ostatných jedenásť apoštolov). Za dvanásteho apoštola bol zvolený Matej.
V tejto historickej udalosti je dôležitý jeden aspekt, ktorý nemôžeme prehliadnuť. Rozhodnutie o nahradení Judáša sa neuskutočnilo tak, že by sa skupine predstavili kandidáti a potom by sa po nejakej porade demokratickým hlasovaním vybral ten, kto nahradí Judáša. Nešlo o pracovné stretnutie. Lukáš, autor Skutkov apoštolov, nám jasne ukazuje, že celá táto udalosť bola výsledkom modlitby – a to nielen osobnej modlitby, ale aj modlitby spoločenstva, tela, ktoré sa modlilo spoločne. Po nanebovstúpení nášho Pána nezaložili žiadnu organizáciu, nesformulovali programové vyhlásenie a nenajali potrebných pracovníkov na vykonanie diela, ktoré im určil Pán. Nie, venovali sa modlitbe – a spoliehali sa na vedenie Ducha Svätého – predtým, ako sa pustili do procesu výberu Matúša.
Táto oddanosť je kľúčom ku každému kresťanskému orgánu, či už ide o eparchiu vedenú biskupom, miestnu farnosť s farárom a pastoračnou radou, alebo dokonca o domácu cirkev. Spoločná modlitba, hľadanie Pánovej vôle, to všetko pod vedením Ducha Svätého.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
