22. mája 2025
Svätý mučeník Bazilisk
Apoštol: 35. začalo (Sk 14, 20b – 27)
Evanjelium: Jn 35. začalo (9,39 – 10,9)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (Jn 9, 39 – 10, 9)
Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.” Začuli to niektorí farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!” Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ,Vidíme.’ A tak váš hriech ostáva. Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
Jánov odkaz na slepých a tých, ktorí vidia, nadväzuje na jeho silnú tému svetla a tmy – jeden z jeho charakteristických prvkov. Vďaka bohatému použitiu obrazov svetla je štvrté evanjelium nazývané Evanjelium svetla.
Dojemný príbeh z francúzskej väznice z 19. storočia nám poslúži na ilustráciu našej hlbokej potreby svetla. Väzeň, umiestnený v úplnej tme – možno dokonca so zaviazanými očami – začal vykazovať podivné správanie. Stráže ho našli, ako intenzívne hľadí do prázdna. Vysvetlil im, že vidí záblesky svetla. Neboli to predstavy; boli to fosfény – záblesky vytvárané samotnými očami, keď sú zbavené vonkajšieho svetla. Oko, ktoré trpí nedostatkom svetla, sa snaží samo produkovať svetlo.
Podobne aj my sme boli stvorení pre Boha, s vrodenou túžbou poznať ho, milovať ho a nasledovať ho. A ako láskavý živiteľ nám dáva to, čo potrebujeme: istotu pre našu myseľ, pevnosť pre naše kroky a cieľ pre naše srdce. On je pokojným, večným svetlom, po ktorom túžia naše zatemnené duchovné oči.
Ale aby sme mohli vidieť túto „svetelnú show“ (zjavenie), musíme splniť jednu podmienku, „zaplatiť vstupné“: pokorne uznať svoju slepotu. Kto odvracia zrak od divadla božského svetla? Tí, ktorí nie sú ochotní „zaplatiť vstupné“ – farizeji, ktorí tvrdia, že vidia, ale nerozumejú. Takíto farizeji sú v rodinách, školách, na pracoviskách a dokonca aj v kostoloch.
Naše pohanské inštinkty nás vedú k tomu, aby sme si vytvárali vlastné svetlo a formovali úsudky na základe duchovných fosfénov – fragmentovaných dojmov, ktoré si mýlime s pravdou, duchovných Rorschachových testov. Tieto mentálne obrazy sa stávajú skreslenými zrkadlami, cez ktoré nesprávne vnímame Boha, druhých a samých seba.
Zamieňať blikajúce záblesky za trvalé svetlo je bláznovstvo. Skutočne slepý nie je ten, kto nevidí, ale ten, kto odmieta vidieť. Kto potom vidí? Ten, kto prosí Ježiša, aby mu odstránil pásku z očí a vyviedol ho z temnej väznice do raja svetla.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
