14. júl
Svätý apoštol Akvila
Apoštol: 121. začalo (Rim 16, 17 – 24)
Evanjelium: Mt 51. začalo (13, 10 – 23)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (Mt 13, 10 – 23)
V tom čase pristúpili k Ježišovi jeho učeníci a spýtali sa ho: „Prečo zástupom hovoríš v podobenstvách ?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo:
‚Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte.
Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli,
aby očami nevideli a ušami nepočuli,
aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.ʻ
Ale blažené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú.
Veru, hovorím vám:
Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli,
a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
Naším poslaním v živote je prinášať dobré ovocie zo semena, ktoré bolo zasiate do našich sŕdc, semena, ktoré je Božím slovom.
Božie slovo, ktoré je láska a všetko, čo láska zahŕňa, potrebuje byť vyživované.
Rastlina, ako napríklad paradajka, potrebuje vodu, slnko a dostatok živín, aby mohla priniesť bohatú úrodu.
Ešte viac potrebuje semeno, milujúce Božie slovo, určité duchovné živiny, ako sú úprimná a pravdivá modlitba sprevádzaná dobrými skutkami, aby sa naše srdce mohli stať úrodnou pôdou, ktorá semeno nechá rásť a prinášať duchovné ovocie a úrodu stonásobnú, šesťdesiatnásobnú alebo tridsaťnásobnú.
Ignorovanie semena, ktoré nosíme v srdci, a jeho nečinnosť ohrozuje našu dušu a jej dedičstvo nebeského kráľovstva.
Na myseľ mi prichádza modlitba sv. Efréma Sýrskeho, v ktorej prosíme nášho Pána Ježiša Krista, aby od nás odstránil rôzne neresti, v tomto prípade skutky tela, ako ich uvádza svätý Pavol v Liste Galaťanom: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné“ (Gal 5, 19-21).
A rovnako ako v druhej časti modlitby prosíme Boha, aby nám udelil ovocie Ducha, ktorým je: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23).
Napriek tomu je dôležité vždy najprv vidieť a uznať svoju vlastnú hriešnosť, lebo „ak vyznávame svoje hriechy, On [Boh] je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1, 9).
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
