Narodenie našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, Vždy Panny
Veľký a odporúčaný sviatok.
Apoštol: 240. začalo (Flp 2, 5 – 11)
Evanjelium: Lk 54. začalo (10, 38–42; 11, 27–28)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša (Lk 10, 38-42; 11, 27-28)
V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
Homília o narodení Matky Božej
(o. Alexander Schmemann)
Cirkev vždy uctievala Máriu pre jej poslušnosť voči Bohu, pre jej ochotné prijatie ľudsky nemožného povolania. Pravoslávna (Východná – pozn. prekl.) cirkev vždy zdôrazňovala Máriino spojenie s ľudstvom a tešila sa z nej ako z najlepšieho, najčistejšieho a najvznešenejšieho plodu ľudskej histórie a ľudského hľadania Boha, konečného zmyslu a konečného obsahu ľudského života.
Ak sa v západnom kresťanstve úcta k Márii sústreďovala na jej večné panenstvo, srdcom úcty, kontemplácie a radostného potešenia pravoslávneho kresťanského východu bolo vždy jej materstvo, jej telesné a pokrvné spojenie s Ježišom Kristom. Východ sa teší, že ľudská úloha v božom pláne je kľúčová. Syn Boží prichádza na zem, zjavuje sa, aby vykúpil svet, stáva sa človekom, aby začlenil človeka do svojho božského povolania, ale ľudstvo sa na tom podieľa. Ak chápeme, že Kristova „spolupatričnosť“ s nami spočíva v tom, že je ako ľudská bytosť a nie nejaký fantóm alebo prízrak bez tela, že je jedným z nás a navždy s nami spojený prostredníctvom svojej ľudskosti, potom sa stáva pochopiteľnou aj úcta k Márii, lebo ona je tá, ktorá mu dala jeho ľudskú prirodzenosť, jeho telo a krv. Ona je tá, prostredníctvom ktorej sa Kristus môže vždy nazývať „Synom človeka“.
Syn Boží, Syn človeka… Boh zostúpil a stal sa človekom, aby sa človek mohol stať božským, aby sa mohol stať účastný na Božej prirodzenosti (2 Pt 1, 4), alebo ako to vyjadrili učitelia Cirkvi, „zbožštil sa“. Práve tu, v tomto mimoriadnom zjavení autentického povolania a prirodzenosti človeka, je zdroj vďačnosti a nežnosti, ktorá si váži Máriu ako naše spojenie s Kristom a v ňom s Bohom. A nikde sa to neodráža jasnejšie ako v Narodení Matky Božej.
O tejto udalosti nie je nikde v Svätom písme zmienka. Ale prečo by mala byť? Je na normálnom narodení dieťaťa, na narodení ako každé iné, niečo pozoruhodné, niečo mimoriadne jedinečné? Cirkev začala túto udalosť oslavovať osobitným sviatkom… pretože práve naopak, samotná skutočnosť, že je to rutina, odhaľuje niečo nové a žiarivé o všetkom, čo nazývame rutinou a bežnosťou, dáva novú hĺbku nevýrazným detailom ľudského života… A s každým narodením je svet v istom zmysle znovu stvorený a daný ako dar tejto novej ľudskej bytosti, aby bol jej životom, jej cestou, jej stvorením.
Tento sviatok je teda v prvom rade všeobecnou oslavou narodenia človeka a už si nepamätáme utrpenie, ako hovorí evanjelium, „pre radosť, že prišiel na svet človek“ (Jn 16, 21). Po druhé, teraz vieme, čie konkrétne narodenie, čí príchod oslavujeme: Máriino. Poznáme jedinečnosť, krásu, milosť práve tohto dieťaťa, jej osud, jej význam pre nás a pre celý svet. A po tretie, oslavujeme všetkých, ktorí pripravili cestu pre Máriu, ktorí prispeli k jej dedičstvu milosti a krásy… A preto je sviatok jej narodenia aj oslavou ľudskej histórie, oslavou viery v človeka, oslavou človeka.
Žiaľ, dedičstvo zla je oveľa viditeľnejšie a známejšie. Okolo nás je toľko zla, že táto viera v človeka, v jeho slobodu, v možnosť odovzdať žiarivé dedičstvo dobra takmer zmizla a nahradil ju cynizmus a podozrenie. Práve tento nepriateľský cynizmus a odrádzajúca podozrievavosť nás zvádzajú k tomu, aby sme sa vzdialili od Cirkvi, keď s takou radosťou a vierou slávi narodenie malého dievčatka, v ktorom sa sústreďuje všetko dobro, duchovná krása, harmónia a dokonalosť, ktoré sú prvkami pravej ľudskej prirodzenosti. Tak pri oslave Máriinho narodenia sa už nachádzame na ceste do Betlehema, smerujeme k radostnému tajomstvu Márie ako Božej Matky.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
