12. september 2025:
Svätý hieromučeník Autonomos. Odovzdanie sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky.
Apoštol na liturgii: 201. začalo (Gal 2, 6 – 10)
Evanjelium na liturgii: Mk 20. začalo (5, 22–24; 5,35 – 6,1)
Zdržanlivosť od mäsa a mäsových výrobkov.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka (Mk 5, 22–24; 5,35 – 6,1)
V tom čase prišiel k Ježišovi jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.” Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?” Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!” A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kumi!”, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!” A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť. Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci ho nasledovali.
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
Jednou z vecí, ktoré si v tomto úryvku treba všimnúť, je to, ako Ježiš označuje smrť ako spánok. Väčšina ľudí, keď počuje, že niekto zomrel, hovorí alebo koná spôsobom, ktorý naznačuje, že ide o trvalý a konečný koniec. Ježiš chce zmeniť spôsob, akým ľudia vnímajú smrť, tým, že im naznačuje, že daná osoba v podstate zaspala. V skutočnosti je smrť a rozklad ľudského tela len dočasnou záležitosťou. Na konci čias nastane prebudenie a vzkriesenie tela každého človeka, ktorý kedy existoval. Ježiš chce, aby sme tvárou v tvár smrti boli plní nádeje a nezúfali. Keď hovoríme o smrti človeka, robíme to tak, že vyvolávame dojem, že je to niečo strašné, alebo hovoríme spôsobom, ktorý naznačuje, že veríme v budúce vzkriesenie a že smrť je len dočasná vec? Ďalšia vec, na ktorú treba upozorniť, je, či hovoríme o smrti ako o dni zúčtovania, alebo len ako o prechode na lepšie miesto? Lebo zatiaľ čo smrť tela je len dočasná vec, duchovná smrť človeka je večná realita, a preto musíme byť pripravení zodpovedať sa Pánovi v čase nášho odchodu z tela.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
