Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko sa v úvode svoje knihy: Gréckatolicka cirkev(1946) takto vyznal zo svojej lásky ku Katolíckej cirkvi a k byzantsko-slovanskému obradu:
„Ako ľubozvučne znejú tieto slová: Som gréckokatolík. Keď niekde počujem tieto slová, zastavím sa, zaujímam sa, čo sa hovorí o gréckokatolíkoch, lebo i ja som gréckokatolík. Keď čítam noviny alebo knihu a ak sa náhodou v tých novinách, alebo knihe nachádza toto slovo gréckokatolík, moje oči sa pri ňom zastavia hneď v prvej chvíli. Som dojatý! Už s materinským mliekom som sal túto lásku ku všetkému, čo je gréckokatolícke. A vždy opakujem, že Pánu Bohu nemôžem dostatočne poďakovať za to, že som sa narodil ako gréckokatolík. Mnohí sa hanbia za to, že sú gréckokatolíkmi, odcudzujú sa, skrývajú svoj krstný list a sú zarmútení zo svojho osudu, že sa narodili ako gréckokatolíci. Nemôžem to pochopiť, iba ak tak, že nepoznajú svoj obrad, svoju Cirkev. Ten, kto niečo nepozná, nemôže to ani milovať, ani sa tým nemôže oduševňovať!
Bratia a sestry pod Karpatami! Radujte sa a denne vzdávajte Bohu vďaky za to, že ste sa narodili práve v Gréckokatolíckej cirkvi i za to, že sa naši predkovia už pred 300 rokmi zjednotili s Rímom, lebo je to veľká milosť! Nikdy sa za to nehanbite, ale skôr buďte naplnení vďakou a svätou hrdosťou! Pretože naša Cirkev je tou Cirkvou, ktorá si za svojich otcov môže uctievať sv. Atanáza, sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Bohoslovca, sv. Gregora Nysského, sv. Cyrila a Metoda, sv. Jána Damascenského, sv. Romana Sladkopevca, sv. Cyrila Alexandrijského atď,. veľké množstvo zástupov veľkých svätých, ktorí boli gréckokatolíkmi, to znamená katolíkmi východného obradu. Oni sú zakladateľmi katolíckeho bohosloveckého učenia (teológie), vyriešili najťažšie dogmatické otázky a skrze ne odsúdili herézy. Tvorili zlatý vek bohosloveckého učenia, nielen na Východe, no i v celej Všeobecnej cirkvi. Oni sú stĺpmi Kristovej cirkvi, a pri tom vyznávali svoju vieru východným obradom, takým ako aj my.
Z lásky k našej, drahej, mnoho trpiacej, často prenasledovanej, nenávidenej Gréckokatolíckej cirkvi som napísal túto brožúrku pri príležitosti osláv 300-ročného jubilea Užhorodskej únie. Pred očami som mal v prvom rade Gréckokatolícku cirkev pod Karpatami v ČSR. Drahý náš národ, čítaj túto brožúrku, poznávaj svoju Cirkev, miluj ju a ona ťa spasí.
A aké krásne sú naše sviatky?
Kto by vedel skutočne opísať krásu Paschy? Ráno vzkriesenie, slávnostnosť paschálneho kánonu, stokrát opakované: „Christos Voskres! Christos Voskres!“ Aké vzrušenie v cerkvi, pri každej bohoslužbe sa utvorí celá procesia, keď sa ide bozkať Evanjelium, krížik a obraz vzkriesenia. Celá dedina spolu vtedy žije s Cirkvou, centrom života je vtedy vzkriesený Kristus! Ba aj pokrmy dávajú posvätiť na Paschu. V niektorých krajoch zvonia celý deň, aby hlásali víťazstvo Krista.
Koľko nádhery je na sviatok Bohozjavenia, Jordán, posviacka domov. Koľko radostnej poézie na sviatok Narodenia Krista, na Zostúpenie Svätého Ducha! Odpusty (kermeše), t.j. chrámové sviatky, aké sú milé! Naše obrady, napr. Liturgia vopred posvätených darov, koľko je v nej krásy, koľko slávnostnosti v každom obrade.“
Úryvky z diela Vasilij HOPKO: GREKO-KATOLIČESKAJA CERKOV
(V pamjať 300 litnoj Užhorodskoj Unii, 1646-1946) ), ktoré vydalo Eparchiaľ’noje Praviteľstvo v Prjaševi, Prjašev 1946 . Preklad: Stanislav GÁBOR
