17. apríl 2025
VEĽKÝ ŠTVRTOK
Naši prepodobní otcovia Simeon z Perzie a Akakios, meliténsky biskup.
Utiereň: Lk 22, 1 – 39
Večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého: Ex 19, 10 – 19; Jób 38, 1–23. 42, 1–5; Iz 50, 4 – 11; 1 Kor 11, 23 – 32
Evanjelium: Mt 26, 1b – 20 + Jn 13, 3 – 17 + Mt 26, 21 – 39 + Lk 22, 43 – 45a + Mt 26,40 – 27,2
Čítanie z Prvého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom 1 Kor 11, 23 – 32
Bratia, veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“ A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.
Sláva Isusu Christu!
Keď Boh poveril Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z otroctva v Egypte do zasľúbenej zeme, zoslal na Egypt desať rán, aby presvedčil faraóna: „Prepusť môj ľud, aby mi slúžil“ (Ex 9, 1). Desiata rana znamenala smrť všetkého prvorodeného v Egypte, ľudí aj zvierat. Na pamiatku „prechodu“ z otroctva na slobodu bolo ustanovené slávenie Paschy. Každá domácnosť mala v podvečer zabiť bezchybného baránka – samčeka a jeho krvou sa mali v tú noc namazať „obe veraje a vrchný prah dverí na domoch , v ktorých ho budú jesť“, spolu s nekvaseným chlebom a horkými bylinami (Ex 12, 1 – 8). V tú noc mali byť zachránení prvorodení vo všetkých domoch, ktoré mali krv na verajach a vrchnom prahu dverí. Smrť mala „prejsť“ popri týchto domoch.
Matúšovo, Markovo a Lukášovo evanjelium uvádzajú, že keď Ježiš pri Poslednej večeri ustanovil Eucharistiu, slávil so svojimi učeníkmi Paschu. Jánovo evanjelium zrejme naznačuje, že Posledná večera sa konala večer pred Paschou, takže Ježišovo ukrižovanie sa uskutočnilo súčasne so zabíjaním nepoškvrnených paschálnych baránkov. Bez ohľadu na presný deň, keď Ježiš jedol túto večeru, súvislosť medzi Ježišovou smrťou a slávením Paschy je silná. My, východní kresťania, oslavu Kristovho zmŕtvychvstania nenazývame „Veľká noc“, ale skôr „Pascha“, čo znamená „Prechod“. Kristus je našou Paschou (Prechodom) zo smrti do života, z otroctva hriechu na slobodu.
Keď pri slávení Eucharistie máme účasť na Kristovom tele a krvi, máme účasť na novej zmluve, ktorá je naplnením starej zmluvy. Máme účasť na čistom, nepoškvrnenom „Božom Baránkovi“, jednorodenom Synovi Otca. Podľa starej zmluvy sa museli neustále obetovať zvieratá, aby sa odpustili hriechy a obnovil náležitý vzťah s Bohom. V novom kňazstve novej zmluvy je však naším veľkňazom Ježiš: „Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky“ (Hebr 7, 26 – 28).
Rozjímajme dnes o tajomstve, ktoré sa uskutočnilo v Kristovi. Keď sa dnes duchovne pripravíme na to, aby sme si pripomenuli jeho umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, ďakujme Bohu za jeho obetu a prejav nevýslovnej lásky k nám.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
