
20. mája 2025
Posviatok Polovice Päťdesiatnice. Svätý mučeník Tallelaios.
Apoštol na liturgii: 31. začalo (Sk 12,25 – 13,12)
Evanjelium na liturgii: Jn 33. začalo (8, 51 – 59)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (Jn 8, 51 – 59)
Pán povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
Môže byť pre nás náročné počúvať Ježiša, ako hovorí: „Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ (Jn 8, 51). Mnohí z nás oplakávali stratu svojich blízkych a bolestne si uvedomujeme, že zomreli. Ako je možné, že tí, ktorí zachovávajú Ježišovo slovo, „nikdy neuvidia smrť“?
Je nemožné, aby niekto z nás „zomrel“, keď v nás prebýva náš večne živý Boh. Smrť bola zničená; Kristus smrťou porazil smrť. Hovoríme, že tí, ktorí zomreli v Kristovi, „zaspali“, lebo vieme, že ich fyzická smrť nie je koncom ich života, ale skôr prechodom do večného života. Naša fyzická smrť je dočasným stavom, kým čakáme na vzkriesenie našich tiel. Tak ako zaspávame v noci a prebúdzame sa do nového dňa, tak aj keď „zaspíme“ smrťou, „prebudíme sa“ a povstaneme v novom tele k novému životu v deň Pána, v posledný deň. Tak ako Izraeliti prešli cez Červené more z otroctva na slobodu v Zasľúbenej zemi a anjel smrti prešiel ponad krvou označené vrchné a bočné veraje izraelských domov, tak aj my našou fyzickou smrťou prejdeme do nebeského kráľovstva, ktoré nám Boh sľúbil ako naše dedičstvo, keďže sme Jeho adoptovanými synmi a dcérami. Sme bratmi a sestrami v Kristovi Ježišovi a v Ňom sa osmeľujeme nazývať Boha naším Otcom. Nech nielen počúvame Ježišove slová, ale ich aj zachovávame tým, že podľa nich žijeme, a nikdy neuvidíme smrť.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor