
24. jún
Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána– veľký sviatok.
Apoštol na liturgii: 112. začalo (Rim 13,11b – 14,4)
Evanjelium na liturgii: Lk 1. začalo (1, 1 – 25. 57 – 68. 76. 80)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša (Lk 1, 1 – 25. 57 – 68. 76. 80)
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu žrebom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.
Budeš sa radovať a plesať
a jeho narodenie poteší mnohých.
Lebo on bude veľký pred Pánom.
Víno a opojný nápoj piť nebude
a už v matkinom lone ho naplní Svätý Duch.
Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.
Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou,
aby obrátil srdcia otcov k synom
a neveriacich k múdrosti spravodlivých
a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“
Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.” Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Jeho otca Zachariáša naplnil Svätý Duch a takto prorokoval:
„Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud.
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho:
pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu.
Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
Dnes slávime narodenie Jána Krstiteľa. Anjel povedal Zachariášovi, že jeho syn Ján „bude veľký pred Pánom“ (Lk 1, 15), a vieme, že Ježiš povedal:
„Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (Mt 11, 11). V tomto ročnom období rád premýšľam o tom, že sme dosiahli letný slnovrat. Na severnej pologuli sú dni najdlhšie a noci najkratšie, dni sa postupne skracujú, až kým nedosiahneme zimný slnovrat blízko sviatku Narodenia Krista. V tomto ročnom období, keď sa dni začínajú skracovať, môžeme rozjímať nad slovami, ktoré Ján Krstiteľ povedal o Kristovi: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ (Jn 3, 30).
Ján Krstiteľ je pre nás príkladom. Žil modlitbovým, asketickým životom a bol naplnený Duchom Svätým už od matkinho lona (porov. Lk 1, 15). Jeho narodenie prinieslo radosť jeho spravodlivým rodičom Zachariášovi a Alžbete, ktorí boli bezdetní a starí. Podobne ako Ján, aj my by sme sa mali snažiť „ubúdať“, aby Kristus mohol „rásť“. Musíme dovoliť, aby naše ego ubúdalo, aby sme mohli plnšie milovať Boha a blížneho. Pokorne sa snažme byť najmenšími v kráľovstve nebeskom.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor