25. marec 2025
Zvestovanie našej presvätej vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
(blahoslavený Omeljan Kovč, kňaz-mučeník)
23. deň Veľkého pôstu (Štyridsiatnice)
Hebr 2, 11-18; Lk 1, 24-38
Čítanie z Listu Hebrejom 2, 11 – 18
Bratia, Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí:
„Tvoje meno zvestujem svojim bratom
a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.“
Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“
A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“
A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.
Sláva Ježišovi Kristovi! Sláva naveky!
V tento nádherný sviatok Zvestovania sa nebo skláňa k zemi, keď archanjel Gabriel oznamuje Márii, že počne a porodí Syna. Božie Slovo, večné a božské, prijíma telo – nielen zdanlivo, ale skutočne sa Boh stáva človekom! Ako sa píše v Liste Hebrejom: „Aj on mal podobne spoluúčasť na nich [na krvi a tele]“, teda na tej istej ľudskej prirodzenosti. V Máriinom lone Kristus prijíma naše telo a krv, stáva sa tým, čím sme my, vo všetkom okrem hriechu, aby sme sa my mohli stať tým, čím je on.
Nie je to symbolický akt. Je to spása, ktorá preniká do dejín. Ten, ktorý posväcuje, a tí, ktorí sú posvätení, majú jeden pôvod. Preto sa nehanbí nazývať ich bratmi (Porov. Hebr 2,11). Aké to tajomstvo! Boží Syn sa prostredníctvom Máriinho áno stáva naším bratom. Pripája sa k našej ľudskej rodine tak úplne, že je schopný povedať: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh“ (Hebr 2, 12).
Má účasť na našej prirodzenosti, aby mohol mať účasť na našej smrti. Smrťou zlomil moc toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla (Porov. Hebr 2, 14). Najsilnejšia zbraň nepriateľa – smrť – sa obracia proti nemu. A na jej miesto Kristus prináša slobodu: „aby vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.“ (Hebr 2, 15).
Preto sa musel stať podobným svojim bratom „vo všetkom“. Neprišiel na pomoc anjelom, ale nám ľuďom – telu a krvi, pokúšaným a trpiacim. A teraz, ako verný veľkňaz, uskutočňuje zmierenie za naše hriechy. Keďže trpel a bol pokúšaný, „môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní“.
Aj uprostred Veľkého a Svätého pôstu Cirkev dnes zmierňuje svoj pôst. Mnísi dostávajú víno a olej, pretože dnes sa všetko mení. Dnes je „Adam obnovený a Eva oslobodená od svojho prvotného smútku“. Bohorodička sa stáva bránou, cez ktorú do sveta vstupuje Život. Nájdime si všetci uprostred tohto pôstneho obdobia čas na oslavu tohto úžasného sviatku.
Volajme teda spolu s anjelom: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou! Raduj sa, prečistá Panna! Raduj sa, ó panenská nevesta! Raduj sa, Matka života! Požehnaný je plod tvojho života!“
