4. decembra
Svätá veľkomučenica Barbor. Náš prepodobný otec Ján Damaský.
Pôst pred Narodením – Filipovka
Apoštol: 300. začalo od polovice (Tít 1,5 – 2,1) = radové čítanie z tohto dňa;
Evanjelium 100. začalo (20, 9 – 18) = radové čítanie z tohto dňa;
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša (Lk 20, 9 – 18 )
Pán povedal toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. Poslal druhého sluhu. Aj tohto zbili, potupili a prepustili naprázdno. Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.’ Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: ‚To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!’ Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: „Len to nie“ On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným’? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
„Tak…!!???!! Ako ide práca? Posledné týždne bolo naozaj horúco. Snažím sa starať o tento strašný vinič, zabezpečiť, aby mali korene dosť vody… plieť, plieť, plieť… má plenie niekedy koniec? … občas orezať tie, ktoré nekvitnú. Áno, je to ťažká práca. Ako to vyzerá vo vašej časti vinice? Máte rovnaké ťažkosti? Občas Vás vidím pri napájadle, ale nemáme čas na rozhovor… Myslíte si, že sa majiteľ niekedy vráti? Už je to tak dlho, čo tu nebol…“
Možno si vieme predstaviť, že vyššie uvedený fiktívny rozhovor je súčasťou bežného rozhovoru vinohradníkov, o ktorých počúvame v dnešnom evanjeliu. Uvedomujete si, že ste robotníkmi vo vinici Pánovej? Tak ako Pán povedal toto podobenstvo Židom a oni sa v ňom spoznali, tak aj my sa musíme v ňom spoznať ako členovia Cirkvi.
Z podobenstva je jasné, že vinica symbolizuje Izrael a Pán poslielal mnoho poslov (prorokov), ktorí boli odmietnutí a zabití. Pán poslal dokonca svojho jediného milovaného Syna (Ježiša, ktorého videli stáť pred sebou), ktorého odmietli a zabili mimo vinice (Ježiš bol zabitý mimo hraníc mesta Jeruzalem). Aj napriek tejto pravde farizeji a zákonníci ešte viac zatvrdili svoje srdcia, lebo sa to dotklo ich pýchy.
Z podobenstva sa môžeme naučiť, že Pán má s nami neuveriteľnú trpezlivosť. Bude čakať a čakať a čakať… a čakať na nás ešte dlhšie. Je vždy pripravený, že budeme konať správne. Ale podobne ako Izrael, možno sa môžeme stať domýšľavými voči Jeho trpezlivosti a pokúsiť sa uniknúť bez toho, aby sme ponúkli akékoľvek ovocie života, ktorý nám dal. Niekedy vo svojej pýche môžeme dokonca začať veriť, že v skutočnosti neexistuje nič také ako Pánov súd, že sa vzdal sveta. Nakoniec však zistíme, že existuje posledný deň, deň zúčtovania. Ak sa takého dňa bojíme, musíme priznať, že sme trochu ako farizeji a zákonníci, stále zakorenení v našej pýche. Zbavme sa našej pýchy, ktorá nás oslepuje, a verme a konajme vďaka Jeho láske a milosrdenstvu.
Možno sa zmenia aj naše rozhovory vo vinici…
„Tak…!!???!! Ako ide práca? Posledné týždne bolo naozaj horúco. Snažím sa starať o tento strašný viniče, zabezpečiť, aby mali korene dosť vody, plieť, plieť, plieť… má plenie vôbec niekedy koniec? … občas orezať tie, ktoré nekvitnú. Áno, bola to ťažká práca. Ako to vyzerá vo vašej časti vinice? Tie isté výzvy? Občas Vás vidím pri napájadle, ale nemáme čas na rozhovor… Nemôžem sa dočkať, kedy sa ukáže majiteľ… máme pre neho také skvelé ovocie!“
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
