16. 8. Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola
Legenda o rukou neutvorenom obraze Ježiša Krista sa odvoláva na Cirkevné dejiny Euzébia z Cézarey. Vraj v časoch, keď Ježiš kázal, vládol v Edesse Abgar. Na celom tele bol zasiahnutý malomocenstvom. Správy o Ježišových veľkých zázrakoch sa šírili v celej Sýrii a zastihli aj Abgara.
Napísal Ježišovi list, v ktorom ho žiadal, aby k nemu prišiel a uzdravil ho. Svojho maliara Ananiáša poslal s listom k Ježišovi a zároveň ho poveril namaľovať Ježišovu podobu. Keď Ananiáš prišiel do Jeruzalema, našiel Ježiša obklopeného ľuďmi. Nepodarilo sa mu prísť k nemu bližšie, tak sa zobďaleč pokúšal namaľovať Ježišov portrét, no nedarilo sa mu to. Keď ho uvidel Ježiš, dal mu list pre Abgara a prisľúbil, že pošle svojho žiaka, ktorý ho vylieči z malomocenstva a privedie k spáse.
Potom požiadal o vodu a kúsok látky, umyl si tvár, vysušil ju látkou a zanechal na nej svoj obraz. Ananiáš vzal obraz aj list a šiel do Edessy. Keď Abgar vtlačil svoju tvár do látky, čiastočne sa uzdravil. Neskôr prišiel do Edessy Tadeáš, jeden zo sedemdesiatich. Ohlasoval evanjelium a pokrstil Abgara a jeho ľud. Kráľ dal sväté plátno do zlatého rámu ozdobeného perlami a umiestnil ho do výklenku na bránami mesta a pod neho vyhotovil nápis: Kriste Bože, nech nikto, kto dúfa v Teba, nebude zahanbený.
Keď o niekoľko desaťročí jeden z Abgarových pravnukov, ktorý sa stal vládcom v Edesse upadol do modloslužby, chcel Kristov obraz z brán odstrániť. Miestny biskup varovaný počas zjavenia v noci obraz zamuroval. Po mnohých rokoch ľudia na obraz zabudli. V roku 545, keď mesto obliehal perzský kráľ Chozroes I., Presvätá Bohorodička sa zjavila miestnemu biskupovi Eulabiovi a nariadila mu, aby vybral ikonu zo zamurovaného výklenku a tak sa zachránia od nepriateľa. Biskup ikonu vybral, dal vytvoriť kópiu a spoločne s veriacimi a obrazom Krista vykonal okolo hradieb cirkevný sprievod. Za krátky čas sa perzská armáda stiahla. V roku 630 sa Arabi zmocnili Edessy, no nebránili kresťanom uctievať si svätý obraz.
V roku 944 cisár Konštantín VII. chcel preniesť ikonu do Konštantínopolu. Pretože od roku 630 Arabi ovládali mesto, Emirovi zaplatil výkupné. Kresťanský klérus potom s veľkou úctou priniesol rukou neutvorený obraz Spasiteľa a jeho list do Konštantínopolu. 16. augusta uložili obraz Spasiteľa v chráme Presvätej Bohorodičky.
Po dobytí Konštantínopolu križiakmi v roku 1204 sa o rukou neutvorenom obraze Spasiteľa stratili záznamy. Existuje viacero verzií o tom, čo sa s ním stalo. Podľa jednej ho vzali križiaci; no loď na ktorej bol obraz, stroskotala v Marmarskom mori. Podľa inej tradície obraz okolo roku 1362 preniesli do Janova, kde ho uložili v kláštore svätého Bartolomeja.
(Svätý mučeník Diomédes)
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „myseľ gréckeho boha Dia“. Dnešný mučeník bol z cilicíjskeho mesta Tarzus a patril do vznešenej rodiny kresťanov. Ako lekár sa pri liečení za svojich pacientov aj modlil, a tak sa mu darilo mnohých uzdraviť. Za vlády cisára Diokleciána odišiel do Nicei v Bitýnii, kde pokračoval vo svojom lekárskom umení, ktorým získal aj mnohých pre Krista.
Keď sa v Nikomédii Dioklecián dozvedel o Diomédovi, dal ho zatknúť. Počas cesty do Nikomédie Diomédes z vyčerpania a po modlitbe zomrel. Keď mu vraj vojaci potom odťali hlavu, oslepli a len s ťažkosťou sa vrátili k cisárovi. Zrak sa im vraj vrátil po tom, čo cisár nariadil doviezť aj svätcovo telo, ktoré potom s úctou pochovala istá žena menom Petrónia.
V dnešný deň ho spomína aj Rímske martyrológium a uvádza, že mučeník Diomédes bol sťatý za Krista počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa heiligenlexikon.de, oca.org, VHL spracoval Ján Sabol
