17. 10. Svätý prorok Ozeáš
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je záchrana“.
Ozeáš je prvým z malých prorokov, možno preto, že pochádzal z efraimského kmeňa. Bol synom istého Beeriho. Pôvod Ozeáša ostáva neznámy. Bol mladším súčasníkom proroka Amosa. Podobne ako Amos, aj on pôsobil v Severnom kráľovstve, podľa sekundárnych zdrojov (Iz 1,1) za čias júdskych kráľov od Oziáša po Ezechiáša. Prorok Ozeáš pôsobil aj po vláde izraelského kráľa Jeroboama II. (793-753 p.K.) a jeho činnosť siahala do čias sýrsko-efraimskej vojny, avšak nie až do zániku severného kráľovstva. Pôsobenie proroka Ozeáša možno vymedziť do rokov 750 až 725 pred Kristom.
Kniha proroka Ozeáša pozostáva z dvoch zbierok: Prvú časť tvorí cudzia a vlastná správa o manželstve proroka, ktorú predeľujú slová Jahveho. Druhú časť tvorí zbierka karhaní, hrozieb ako aj prísľuby spásy.
Zbierka vznikla krátko po Ozeášovej smrti v kruhu jeho žiakov. Počas ďalšieho júdskeho spracovania ju doplnili o novšie časti.
Kniha zobrazuje Boží trest pre svoj ľud, ktorý do kultu Jahveho zavádzal kanaánsku modloslužbu, nedostatočne poznal Boha, či sa od neho dokonca odvracal.
Ozeášovo ohlasovanie podstatne ovplyvňovali jeho skúsenosti z manželstva. Jeho obraz na významnom mieste v prorockom ohlasovaní používajú aj DeuteroIzaiáš, Jeremiáš a Ezechiel. K obrazu manželstva Ozeáš pridáva obraz vzťahu otca a syna.
Izrael sa práve pôsobením zmlúv, kňazov a falošných prorokov stal „Kanaánom“, a tak stratil medzi národmi svoje osobitné postavenie vyvoleného a Bohu zasväteného národa. Na druhej strane je však posolstvo skazy aj posolstvom nádeje a spásy, nového „manželského“ zväzku.
Uprostred ohlasovania stojí volanie k tajomstvu Božej lásky, alebo k obráteniu zdôvodnenému jeho svätosťou. Prorok Ozeáš sa tak stal poslom Božej lásky a dobroty presahujúcej ľudské kritériá.
(Prenesenie pozostatkov svätého Lazára, ktorý bol štyri dni v hrobe)
Meno Lazár má hebrejský pôvod a znamená „Boh pomohol“.
O Lazárovi, bratovi Marty a Márie z Betánie, podáva správu len evanjelista Ján. Ježiš bol s nimi spriatelený a zrejme ich navštevoval častejšie.
Istú dobu pred Ježišovou poslednou Paschou Lazár zomrel, no Ježiš ho vzkriesil z mŕtvych. Preto v neho uverili mnohí a Synedrium sa rozhodlo, že Ježiša a Lazára zabijú. Evanjelista Ján ešte Lazára spomína ako bol v Betánii pri jedle. Ďalšie overené údaje o Lazárovom živote chýbajú.
Od 4. storočia Betániu zvykli nazývať Lazarium. Aj dnešný arabský názov Elazarije, odkazuje na Lazára. Z tohto obdobia je dosvedčený aj Lazárov hrob, ku ktorému v neskorších dobách pristavali chrám a miesto viackrát podrobili stavebným zmenám. Od 4. storočia sa v sobotu pre Kvetnou nedeľou konali procesie z Jeruzalema do Betánie.
Podľa východnej tradície bol zrejme Lazár biskupom na Cypre v meste Kition. Tam v 9. storočí našli jeho údajný hrob a pozostatky. Tie na príkaz cisára Leva VI. preniesli do Konštantínopolu a umiestnili v tamojšom chráme spravodlivého Lazára. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. Po dobití Konštantínopolu križiakmi, sa Lazárove relikvie dostali do francúzskeho Marseille. Tieto relikvie sa dnes nachádzajú vo francúzskom meste Autun.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol
