20. 8. Svätý prorok Samuel
Jeho meno je hebrejského pôvodu a znamená „jeho meno je Boh“.
Vďaka prvej prorockej knihe Samuelovej sa nám zachovala veľmi komplexná tradícia o Samuelovi.
Jeho postava vyniká v postave vodcu národa (1 Sam 7), politika (1 Sam 8-12), kňaza, sudcu, proroka, orodovníka, a nazirejcu – čiže starozákonného askétu, ktorý sa zasvätil službe Bohu sľubom nazireátu (1 Sam 1,11).
Aj neskoršie svedectvá dokazujú silný vplyv Samuelom vytvorenej tradície.
Samuel pochádzal zo vznešeného efraimského rodu z mesta Ráma. Už ako dieťa ho matka dala do svätyne v Šíle. Cez Jahveho zjavenie je Samuel povolaný za proroka. Prorocky konal aj keď odišiel zo Šíla, keď ho zničili Filištínci. Spojil aj sa s prorockým obrodením vtedajšej doby, ktoré charakterizoval zástup prorokov prechádzajúcich po celej krajine.
Popri historicky hodnovernej prorockej tradícii, stojí tiež hodnoverná úloha sudcu, keď rozhodoval o práve a oznamoval Božiu vôlu.
Siedma kapitola Prvej knihy Samuelovej dokazuje Samuelovo putovanie naprieč oblasťou Izraela. Z tohto postavenia je z tradície pochopiteľné, že mal rozhodujúci vplyv pri voľbe Šaula za kráľa. Pomocou vplyvu na starších v jednotlivých kmeňoch Izraela obmedzil kráľovu moc. Vôľu kráľa podriadil zákonom Božím aj ľudským. Kráľovi oznámil Božie právo, ktoré v prípade kráľa Amelekitov porušil.
Samuel sa stal zakladateľom vzťahu medzi kráľom a jeho prorokom, vzťahu, ktorý pretrval až do zániku kráľovstva. V starostlivosti o zachovávanie Božieho práva sa navzájom v Samuelovi prelínajú úlohy sudcu a proroka. Samuel pri pomazaní Šaula za kráľa použil titul nagid, princ alebo vodca, namiesto slova melek, kráľ, čím poukázal na smerovanie novovzniknutej zbožnosti, ktorá vidí vlastného a jediného kráľa Izraela v Bohu.
Hrob proroka Samuela sa nachádzal v Ráme.
(Svätý hieromučeník Filip, heraklejský biskup a spoločníci)
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovník koní“.
Filip je biskup z tráckeho mesta Heraklea. Podľa historicky hodnoverného životopisu napísaného po grécky, Filipa zajali spoločne s presbyterom Severom a diakonom Hermesom.
Po krutom mučení ich väznili 7 mesiacov. Filipa upálili spoločne s Hermesom 22. októbra 303, alebo 304. Severus zomrel o deň neskôr.
Dnešných mučeníkov si obzvlášť uctievajú v talianskom meste Fermo.
(Svätý Štefan, uhorský kráľ)
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“.
Štefan, uhorský kráľ, sa narodil okolo roku 969, ako syn arpádskeho kniežaťa Gejzu. V roku 973 alebo o rok neskôr ho pokrstil kňaz biskupa Pilgrima z Passau. Birmovku prijal zrejme od sv. Vojtecha (Adalbeta) z Prahy. V roku 995 sa zosobášil s Gizelou, sestrou cisára Henricha II. a o dva roky neskôr nasledoval svojho otca ako knieža Uhorska a pokračoval v pokresťančení krajiny. Víťazstvo nad rivalmi – kniežatami rodov, pohana Koppányho a Gyulu a Ajtonyho, ktorí sa dali pokrstiť v Byzancii, zabezpečili rozšírenie katolíckej viery aj v južnom a juhovýchodnom Uhorsku.
Štefan založil viacero kláštorov, medzi nimi aj grécky ženský a jeden pre baziliánov v južnom Uhorsku. Založením dvoch arcibiskupstiev a ôsmich biskupstiev dal krajine cirkevnú organizáciu. K tej sa pripojila aj svetská správa.
Aby potvrdil svoju vládu kresťanského kráľa, požiadal o potvrdenie pápeža Silvestra II. Ten mu s vedomím cisára Ota III. zaslal korunu, náprsný kríž a apoštolské privilégium.
Na Vianoce roku 1000 Štefana v meste Gran, dnešnom Ostrihome pomazali za kráľa a korunovali. Jeho Dekréty boli ovplyvnené v mnohých smeroch západnými vzormi a postarali sa o posvätenie nedele a výstavbu chrámov. Obraz kniežaťa, ktorý pochádza z jeho prostredia, predstavuje ideál zbožného a spravodlivého vládcu.
Svätý Štefan, uhorský kráľ, zomrel 15. augusta 1038. Pochovali ho v bazilike, ktorú zriadil v Stoličnom Belehrade. Na podnet Ladislava I. Uhorského ho slávnostne svätorečili. Hoci po jeho smrti došlo, aj preto, že ostal bezdetný, k bojom o korunu, dokázali jeho nasledovníci budovať na základoch, ktoré položil. Jeho osoba ostala 1000 rokov symbolom kresťanského kráľovstva v Uhorsku.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol
