Na Veľký štvrtok, 28. marca 2013 o 9.00 hod. predsedal bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák archijerejskej sv. liturgii o 9.00 hod. v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave za účasti kňazov eparchie. Na úvod slávenia privítal protosynkel o. Vladimír Skyba prítomných veriacich i kňazov z celej eparchie, ako aj hostí z Medzinárodného teologického inštitútu (ITI) v Trumau (Rakúsko) – o. Jurija Kolosiho, o. Juraja Tereka a o. Ihora Holovka a v neposlednom rade aj o. Jána Burdu, bývalého správcu farnosti Trnava (toho času na štúdiách v Ríme).
Homília. Vo svojej homílii sa vladyka zameral na evanjeliovú konkrétnu lásku k blížnemu, ktorá patrí k podstate Cirkvi a pre tento svet je jej najviditeľnejším a aj najčitateľnejším znamením. Tak to bolo v prvotných kresťanských spoločenstvách Cirkvi, v ktorých vládol taký duch lásky, o ktorom svet povedal: Pozrite na nich, ako sa milujú. „Kto z nás môže s istotou povedať: V mojej farnosti, v mojej diecéze, v mojom meste, niet núdznych kresťanov?!…Ak teda v našich farnostiach vidíme skutočne núdznych, a to nehovorím o cudzích, ale o našich kresťanských bratoch a sestrách, musíme sa oprávnene pýtať, kde sa vytratil onen duch lásky“ – zdôraznil vladyka.
„Vieme si predstaviť s akou mocou mohli apoštoli vydávať svedectvo o Kristovi, ktorý vstal z mŕtvych, a ktorý žije v ich komunitách, ak mohli svetu s istotou povedať: Pozrite, medzi nami niet núdznych. Snáď nám to aj trochu objasní, prečo sú naše kázne, tak málo účinné.“
Eparcha vyzval kňazov, aby sa nechali preniknúť Božou láskou, ktorá sa zjavila v Kristovi Ježišovi. „On to bol, ktorý umyl svojim apoštolom nohy, neprešiel nevšímavo okolo chorého pri rybníku, on to bol, ktorý sa dotkol malomocného, bolo mu ľúto zástupov a preto ich nakŕmil, on dal rybárom úlovok, a všímal si i takých, ktorí boli chudobní v úplne inom zmysle: Nikodém, Mária z Magdaly, Zachej, i toho, čo bol posadnutý plukom démonov.“
Podľa vladyku, Ježiš kladie každému z nás otázku ako pri podobenstve o milosrdnom Samaritánovi: „Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo upadol do rúk zbojníkov? (Lk 10, 36). Ak sme úprimní odpovieme rovnako ako ten zákonník: Ten čo mu preukázal milosrdenstvo. A Ježišova reakcia? – Choď a rob podobne! (Lk 10, 37) Ježišov spôsob života sa má stať našou prirodzenosťou, nie len akousi vynútenou pózou.
Biskup Rusnák na záver zaželal kňazom požehnaný čas svätého veľkého týždňa, zavŕšený radosťou Kristovej Paschy: „Modlime sa jeden za druhého o svetlo Ducha Svätého pri našom pôsobení i za to, aby Božia láska v nás priniesla plody nášho nového kňazského života.“
Myro. Ako býva zvykom, pred modlitbou Otče náš vladyka počas sv. liturgie posvätil myro – vzácny voňavý olej, pripravený z tridsiatich troch vonných esencií, ktorý sa používa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania (birmovania), ktorú vo východnom obrade udeľuje kňaz deťom hneď po sviatosti krstu.
Obrad umývania nôh. Na záver liturgického slávenia sa konal obrad umývania nôh, ktorý je vyhradený vo východnej cirkvi iba biskupovi. Po speve veršových sloh zaznela perikopa z Jánovho evanjelia o umývaní nôh apoštolom pri poslednej večeri, počas ktorej vladyka umýval nohy dvanástim kňazom. Ako poslednému umyl nohy protosynkelovi, o. Vladimírovi Skybovi, ktorý predstavoval apoštola Petra. Po sv. liturgii nasledovalo agapé, ako vyjadrenie bratského spoločenstva kňazov a veriaich so svojim biskupom. Kňazi si nakoniec prevzali myro a rozišli sa do svojich farností na západnom a strednom Slovensku, v ktorých budú sláviť obrady Paschálneho trojdnia.
