Dnes, v stredu 16. júla sa v liturgickom kalendári mukačevskej eparchie slávi sviatok čudotvornej ikony mukačevskej Bohorodičky. Táto liturgická spomienka bola zavedená r. 2009 – na základe dekrétu Kongregácie pre východné cirkvi – ako osobitný sviatok venovaný úcte mukačevskej ikony presvätej Bohorodičky. Za zmienku stojí skutočnosť, že v tento deň sa v latinskom obrade slávi liturgická spomienka Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej.
Prvý krát sa sviatok slávil 16. júla 2009, keď sa konalo slávnostné prenesenie čudotvornej ikony „Mukačevskej ochranykne“ do novopostaveného baziliánskeho Monastiera sv. Mikuláša v Mukačeve. Práve tam našla svoje nové sídlo zázračná ikona, ktorá musela byť viac ako 60 rokov skrývaná (od roku 1946).
Tohto roku si sviatok pripomenuli odpustovou slávnosťou v tomto kláštore, ktorá sa konala 12.-13. júla 2014. Hlavným slúžiacim slávnostnej archijerejskej liturgie bol preosvietený vladyka Níl Luščak OFM, pomocný mukačevský biskup, ktorý počas bohoslužby udelil diakonát br. Emiliánovi Vitalijovi Havejovi OSBM.
Z histórie ikony. Mariánska úcta bola od nepamäti vlastná ťažko skúšanému národu pod Karpatmi v starobylej mukačevskej eparchii. Dlhé stáročia bol najväčším odpustovým pútnickým miestom na Zakarpatí Máriapócs, kde sa uchovávala čudotvorná ikona Matky Božej. Hlavné odpustové slávnosti sa tam konali na mariánskej sviatky, zvlášť na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Po prvej svetovej vojne sa Mariápócs ocitol na území Maďarska, čím veriaci zo Zakarpatska stratili svoje obľúbené pútnické miesto. Následne sa hlavným odpustom stal uspenský odpust v baziliánskom kláštore na Černečej hore v Mukačeve, ktorý však nemal čudotvornú ikonu. Vďaka úsiliu miestnych baziliánov daroval pápež Pius XI. v r. 1926 mukačevskému monastieru ikonu Bohorodičky, ktorá bola namaľovaná v Carihrade, r. 1453. Táto ikona „Matky Pána“ sa mala stať ochrankyňou zakarpatského národa.
V dôsledku tureckého vpádu bola ikona – nevedno akým spôsobom – prevezená do Ríma, kde sa uchovávala vo vatikánskych múzeách. Ikonu z Ríma do Prahy priviezol protoihumen o. Polykarp Bulyk OSBM, ale kvôli rôznym prekážkam zo strany českých úradov, ju musel ponechať na nejaký čas na apoštolskej nunciatúre v Prahe. Až po Veľkej noci r. 1926, vďaka úsiliu o. Stepana Rešetyla OSBM bola ikona prevezená do Užhorodu a následne do Mukačeva. Slávnostné prenesenie starodávnej ikony Božej Matky na Černeču horu sa konalo na nedeľu všetkých svätých, 27. júna 1926 za účasti veľkého množstva božieho ľudu (viac ako 30.000 veriacich). Obrad intronizácie ikony vykonal biskup Peter Gebej, ktorý zveril gréckokatolícku mukačevskú eparchiu pod ochranu Božej Matky. Odvtedy sa stala “mukačevskou zástankyňou” a Svätomikolajský baziiánsky monastier na Černečej hore – hlavným odpustovým miestom celého Podkarpatska.
V roku 1936 sa ihumen mukačevského kláštora o. Polykard Bulyk OSBM a magister novicov o. Hlib Kinach OSBM rozhodli, že dajú urobiť kópiu ikony. Požiadali maliara Dr. V. Koroliva-Staroho, ktorý kópiu namaľoval.
Rozdelenie Karpatskej Ukrajiny v novembri 1938 (po Mníchovskom dikáte) posunul maďarské hranice a paralyzoval činnosť bazliánov v mukačevskom monastieri. V marci nasledujcúho roku niektorých bazilánov násilne presídlili, iných odsunuli do Maďarska. Do mukačevského kláštora sa baziliáni vrátili až počas boľševickej okupácie Karpatskej Ukrajiny na jeseň 1944. Keďže odmietli podpísať prestup na pravoslávie, boli internovaní a prevezení najprv do kláštora v Imstičeve a potom do väzníc a táborov NKVD.
Ukrývanie ikony.
V r. 1947 prešla Gréckokatolícka cirkev na Zakarpatsku do katakomb a s ňou aj ikona Matky Božej. Pred ikonou sa v ťažkostiach a prenasledovaniach modlili baziliáni za obnovu Cirkvi a svojho rádu.
Ešte v r. 1946 dal ihumen mukačevského monastiera umiestniť kópiu ikony do kláštornej cerkvy (kde sa nachádza dodnes) a originál zveril rodičom rehoľného brata Juliana Myhoviča OSBM. Tí ju skrývali dovtedy, kým sa brat Julian nevrátil z väzenia. Po prepustení skrýval brat Julian čudotvornú ikonu vo svojom dome v dedinke Bystryj, svaľavského okresu, kde býval.
Zanedlho sa však toto miesto stalo pre ikonu nebezpečným. Brata Juliana začali sledovať a často navštevovať príslušníci NKVD. V snahe zabezpečiť bezpečnejší úkryt pre ikonu, o. Antonij Mondyk OSBM a o. Meletij Malynyn OSBM rozhodli, že obraz dajú do úschovy rodine Ľachovičovcov v Mukačeve. Od tejto chvíle sa miesto úkrytu ikony a jej existencia stala tajomstvom, ktoré si baziliáni verne medzi sebou odovzdávali z pokolenia na pokolenia: protoihumen A. Mondyk o tom informoval svojho nástupcu o. Pavla Maďaru OSBM.
Začiatkom legalizácie Gréckokatolíckej cirkvi na Zakarpatí v 90. rokoch 20. stor. sa otcovia baziliáni snažili o vrátenie svojho skonfiškovaného starobylého monastiera sv. Mikuláša v Mukačeve, kde by mohli opäť umiestniť čudotvornú ikonu na pôvodné miesto. Keďže to nebolo možné (v r. 1991 miestne autority nezákonne odovzdali monastier do vlastníctva Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu), v r. 1998 sa baziliáni rozhodli, že prenesú čudotvornú ikonu do svojho monastiera v Malom Bereznom (blízko hraníc so Slovenskom a hraničného prechodu Ubľa), zverejnia informácie o jej existencii a vystavia ju k verejnej úcte.
Do roku 2009 bola čudotvorná ikona umiestnená v monastieri v Malom Bereznom a každoročne na chrámový sviatok a na všetky mariánskej sviatky bola vystavená k verejnej úcte.
Ako bolo uvedené vyššie, 16. júla 2009 bola čudotvorná ikona „Mukačevskej ochrankyne” slávnostne prenesená do novopostaveného Monastiera sv. Mikolaja v Mukačeve.
Opis ikony
Podľa oficiálnej správy, ikona Mukačevskej Bohorodičky pochádza z Grécka, asi z Konštantinopola. Existujú dohady, že bola namaľovaná ešte pred rokom 1453, ktorý je na nej zaznačený.
Rozmery ikony s rámom sú: šírka 55 cm, a výška 63 cm. Ikona je vyhotovená v italsko-gréckom renesančnom štýle. Je na nej zobrazená Panna Mária, ktorá akoby sedela na lavičke. Márii na kolene sedí malý Ježiš, ktorý drží v ľavej ruke guľu – symbol vesmíru a pravú ruku dvíha na požehnanie. Obraz je namaľovaný temperou na zlatom podklade, z ktorého vystupujú ornamentmi zdobené svätožiary okolo hlavy Panny Márie a Krista. Do glorioly Márie je vpísaný koruna, a gloriola Krista je predelená krížom. Po obidvoch stranách obrazu Bohorodičky je grécky nápis MHTHP KYPIOY– MATKA PÁNA. Vo vrchnej časti obrazu je polkruhový oblúk, ktorý tvorí klenbu nad postavami. V ľavom dolnom rohu je nápis I4S3, ktorý dôveryhodne označuje rok jej pôvodu, rok 1453.
Podľa stránky Provincie sv. Mikuláša OSBM (www.osbm.org.ua) spracoval Stanislav Gábor
