V nedeľu, 27. septembra 2015 vladyka Peter Rusnák, udelelil počas archijerejskej božskej liturgie v Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Bratislave diakonskú vysviacku ThLic. Andrejovi Škovierovi, PhD. Slávnostnú liturgiu v slovenskom jazyku sprevádzal spevom katedrálny zbor Chrysostomos pod vedením Martina Škovieru.
Obrad diakonskej vysviacky
Samotný obrad diakonskej vysviacky sa konal po anafore (eucharistickej modlitbe). Najprv miestny farár, o. Rastislav Čižik predstavil svätenca – subdiakona Andreja a prečítal jeho životopis. Následne oznámil zhromaždeniu, že kandidát bol vyvolený na diakona a požiadal svätiteľa o udelenie svätenia slovami: „Z rozhodnutia Božieho a pôsobením presvätého a životodarného Ducha, požehnaním bohumilého biskupa vladyku Petra, povyšuje sa zbožný poddiakon na diakona“. Vstupné obrady boli zakončené bozkom pokoja medzi svätencom a svätiteľom.
Ďalším dôležitým momentom bol obrad ľudovo nazývaný „zásnuby s oltárom“. Spočíva v tom, že svätenec vedený starším kňazom – principálom (miestnym farárom) tri razy obchádza prestol (oltár) a zakaždým bozkáva jeho štyri rohy. Počas obradu sa spievajú tie isté tropáre ako pri slávení sviatosti manželstva: Svätí mučeníci, a Izaiáš, plesaj!
Nasledovala podstatná časť diakonskej vysviacky. Tá sa odohráva pri prestole, pred ktorým si svätenec kľakol na pravé koleno, položil naň ruky v tvare kríža a opieral sa hlavou o prestol. Svätiteľ položil na hlavu svätenca omofor, trikrát ho požehnal na hlave a nahlas prednášal slová konsekračnej modlitby: Božská milosť, ktorá vždy nemohúcich uzdravuje a nedostatočných naplňuje, ustanovuje zbožného poddiakona Andreja za diakona, pomodlime sa zaňho, nech naň zostúpi milosť presvätého Ducha“. Liturgické zhromaždenie následne odpovedalo trojitým Hospodi pomiluj.
Súčasťou obradu boli aj dve ďalšie modlitby, ktoré predniesol svätiteľ, pričom podľa starodávneho zvyku kládol ruky na hlavu svätenca. Obrad vkladania rúk je totiž starodávnym zvykom, ktorý bol od čias apoštolov podstatným prvkom odovzdávania kňazského úradu. V prvej modltibe biskup vyprosoval pre novopostaveného diakona, aby zachoval pravý poklad viery, i Božiu milosť pre jeho diakonskú službu podľa vzoru prvomučeníka diakona Štefana. V druhej modlitbe svätiteľ vyprosoval pre nového diakona dary svätého a životodarného Ducha, plnosť viery, lásky a sily, aby sa chránil každého hriechu a bol nepoškvrnený vo svojej službe. Za nového diakona sa modlilo celé litrugické zhromaždenie pri osobitnej jekténii.
Záver diakonskej vysviacky patril odovzdaniu liturgických paramentov, ktoré bude diakon používať vo svojej službe. V prvom rade je to orár (úzky dlhý pás), ktorý svätiteľ položil na ľavé plece diakona, pričom mu najprv rozviazal poddiakonský orár (prepásaný na oboch pleciach), ktorý sa nosí v tvare andrejského kríža (v tvare písme “X”). Ďalej mu boli odovzdané kadideľnica a ripida, ako znak toho, že úlohou diakona je strážiť sväté dary na prestole. Celé zhromaždenie počas tohto obradu spievalo grécke Áxios, čím vyjadrilo, že diakon je hodný na túto službu.
Liturgia pokračovala jekténiou pred Otčenášom, ktorú už prednášal novovysvätený diakon, čím vlastne hneď začal vykonávať slovu diakonskú službu. Tá vo východnom obrade spočíva predovšetkým v jeho liturgickej službe pri svätej liturgii a iných liturgických sláveniach.
Diakon Andrej Škoviera je ženatý a spolu s manželkou Teréziou majú jedného syna Cyrila. Svoju diakonskú službu okrem liturgickej asistencie v katedrále bude vykonávať v Univerzitnom pastoračnom centre sv. Jozefa Freinandemetza v Bratislave, kde sa bude venovať pastorácii vysokoškolákov – gréckokatolíkov.
Text: Stanislav Gábor
Foto: Lubo Michlako
