Na Veľký štvrtok, 24. marca 2016 sa zišli do Katedrálneho chrámu Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave kňazi bratislavskej eparchie, aby v spoločenstve so svojím biskupom Petrom Rusnákom slúžili sv. liturgiu. Boli medzi nimi aj hostia z Medzinárodného teologického inštitútu (ITI) v Trumau a Katechetického inštitútu v Gamingu v Rakúsku.
Myro. Ako býva zvykom, pred modlitbou Otče náš vladyka Peter posvätil myro – vzácny voňavý olej, pripravený z tridsiatich troch vonných esencií, ktorý sa používa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania (birmovania), ktorú vo východnom obrade udeľuje kňaz deťom hneď po sviatosti krstu. Podľa zvyku sa myro prináša na prestol počas veľkého vchodu a nesie ho najstarší kňaz.
Obrad umývania nôh. Na záver liturgického slávenia sa konal obrad umývania nôh, ktorý je vyhradený vo východnej cirkvi iba biskupovi. Po speve veršových sloh diakon predniesol perikopu z Jánovho evanjelia o umývaní nôh apoštolom pri poslednej večeri, počas ktorej vladyka umyl nohy dvanástim kňazom. Ako poslednému umyl nohy protosynkelovi, o. Vladimírovi Skybovi, ktorý predstavoval apoštola Petra. Po sv. liturgii nasledovalo agapé, ako vyjadrenie bratského spoločenstva kňazov a veriacich so svojim biskupom. Kňazi si nakoniec prevzali myro a rozišli sa do svojich farností na západnom a strednom Slovensku, v ktorých budú sláviť obrady Paschálneho trojdnia.
Z homílie
V úvode homílie vladyka Peter privítal hostí z rakúskeho Trumau – o. Juraja Tereka, o. Michailo Pletsa a diakona Alexandra Duľu, ako aj o. Petra Pavlišina z Gamingu spolu so skupinou študentov a vyjadril radosť z ich prítomnosti na tejto slávnosti. Kňazi z týchto vysokoškolských teologických inštitúcií už niekoľko rokov prichádzajú na Veľký štvrtok, „prichádzajú ďakovať Bohu za jeho lásku, za vyvolenie, ktoré sa nám dostalo, za službu, ktorú sme prijali.“ – uviedol eparcha.
Ako ďalej kňazom zdôraznil, Pán nám doprial milosť, že sme sa stali duchovnými pastiermi svojich farností. „Ak chceme byť pravdivými ohlasovateľmi Božej lásky, tak si musíme uvedomiť, že v prvom rade my sme prví, ktorí sme si ju nezaslúžili. Je to Božím tajomstvom, že jeho pohľad padal na nás, tak ako kedysi dávno na Petra, Matúša, či Pavla a je to dielo Božej milosti, že sme uverili tomuto pozvaniu, napriek našej ľudskej krehkosti a slabosti.“
Eparcha vyzval kňazov, aby boli v tomto jubilejnom roku skutočnými ohlasovateľmi Božieho milosrdenstva, aby boli milosrdní voči kajúcnikom vo sviatosti pokánia, aby boli milosrdní v osobnom kontakte k ľuďmi, aby neboli tými, ktorí sa len snažia naplniť istú literu zákona, paragrafov, kánonov, ale bez ducha.
„Svätý Otec pri našej návšteve ad limina nám biskupom a myslím, že jeho slová môžeme interpretovať a adresovať ďalej všetkým kňazom, kládol na srdce jednu myšlienku, jednu vec. Prosil nás: Hovorte svojim kňazom, aby boli milosrdní. Najmä milosrdní vo sviatosti zmierenia. Aj vtedy, keď sa vyskytne prípad, že nemôžu udeliť rozhrešenie, nech ten človek odchádza zo spovednice, zo stretnutia s kňazom, zo stretnutia s Cirkvou s pocitom, že nie je odsúdený, že sa ho dotklo Božie milosrdenstvo a láska.“
Biskup Rusnák ďalej poukázal na skutočnosť, že Cirkev dostala moc odpúšťať, teda nie hriech odstrániť, ale hriech odpúšťať. „To, že sa hriech odpúšťa neznamená, že človek prestane byť hriešnikom. I kňaz, i biskup, i každý z nás je hriešnikom. Ale hriech možno odpustiť za predpokladu, že človek ľutuje svoje hriechy a pokiaľ treba, a je možné, tak ich aj odčiní. Napraví, urobí zadosť spravodlivosti. Teda milosrdenstvo neznamená to, že nad všetkým mávnem rukou; milosrdenstvo znamená to, že sa postavíme pred Božiu svätosť, svätosť Ježiša Krista. V tej chvíli nezostáva nič iné pápežovi, biskupovi, kňazovi i každému veriacemu, len povedať: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
Na záver slávenia vladyka Peter zaželal kňazom požehnanú Paschu a šťastný návrat do svojich farností a vyzval k modlitbe za spolubratov kňazov, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli na slávnosti zúčastniť.
-sg-
