Posolstvo na záver výročného stretnutia východných katolíckych biskupov Európy
„Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma.“ (Mt 25,35)
My, biskupi východných katolíckych cirkví v Európe, zhromaždení vo Fatime (Portugalsko) od 20. do 23. októbra 2016 na našom výročnom stretnutí, na ktorom sa zúčastnili aj biskupi zastupujúci niektoré biskupské konferencie, sme v spoločenstve modlitby a duchovného bratstva uvažovali nad výzvami pastoračnej starostlivosti o východných katolíckych veriacich, ktorí migrujú do západných krajín a často na miesta, kde nemajú svojich vlastných pastierov.
Pri svojich prácach sme sa nechali inšpirovať a viesť slovom Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý mal osobnú skúsenosť s tým, aké bolestné je opustiť vlastnú krajinu a hľadať nové horizonty. Blížime sa k záveru Svätého roka milosrdenstva a cítime, že tieto Ježišove slová zomkýnajú duchovne cirkevné spoločenstvá, ktoré spája skúsenosť s migráciou; „prišiel som ako cudzinec“: toto slovo je adresované našim veriacim, ktorí sú často nútení migrovať; „prichýlili ste ma“: vyzdvihuje humánny a kresťanský postoj cirkevných a civilných spoločenstiev, ktoré ich prijímajú.
Dnešný migračný fenomén teda predstavuje príležitosť pre cirkev, pretože ju otvára pre dar pohostinnosti, ako nám pripomína pápež František. A tak žijeme to, v čo veríme, že cirkev nie je zahľadená do seba, ale je neustále otvorená misionárskej a ekumenickej dynamike, pretože je poslaná do sveta, aby ohlasovala a dosvedčovala, sprítomňovala a šírila tajomstvo spoločenstva, ktoré ju vytvára: zhromaždiť všetko a všetkých v Kristovi; byť pre všetkých „nerozlučnou sviatosťou jednoty“ (Communionis notio, 4). Mobilita našich veriacich podporuje kultúru stretnutia a dosvedčuje duchovnú jednotu prežívanú v Európe.
Predovšetkým chceme vyjadriť svoju vďačnosť miestnym pastierom a farským spoločenstvám latinskej cirkvi v týchto krajinách za ich otcovskú starostlivosť a prijatie veriacich z východných katolíckych cirkví. Chceme sa im osobitne poďakovať za to, že si vážia duchovný život, ktorý títo veriaci priniesli na územie svojho nového trvalého pobytu. Sme vďační miestnym pastierom, ktorí ich považujú za činiteľov novej evanjelizácie, pretože svojím kresťanským životom svedčia o viere. Chceme sa tiež poďakovať biskupom latinskej cirkvi, ktorí si vážia východné tradície našich veriacich (porov. can. 40 § 1 CCEO). Sme im vďační za ochotu zabezpečiiť, aby naši veriaci mali pastoračnú starostlivosť vo svojom obrade, prijať kňazov z ich materských cirkví, aby slúžili našim veriacim, vytvoriť kaplánske úrady a aj personálne farnosti vo vedomí, že potrebujeme mať cirkevné štruktúry pre našich veriacich v krajinách, kde si nachádzajú svoj nový pobyt (porov. can. 383 § 2 CIC).
My, východní katolícki biskupi Európy, si uvedomujeme svoju zodpovednosť za veriacich, ktorí sa nachádzajú mimo hraníc svojej materskej cirkvi (porov. can. 148 § 1 CCEO). Chceme povzbudzovať a posilňovať každého z nich a ich rodiny. Osobitnú pozornosť venujeme rodinám, ktoré sú rozdelené v dôsledku migrácie, aby sme vyzdvihli krásu rodiny, pretože je kľúčová pre ľudstvo. Sprevádzame osoby, ktoré sú najzraniteľnejšie a izolované, aby sa nestali korisťou obchodovania s ľuďmi. Usilujeme sa s nadšením podporovať odovzdávanie viery mladým a deťom, pretože sme presvedčení, že viera je neodmysliteľným darom pre plnosť života.
Týmto posolstvom chceme deklarovať našu pripravenosť a túžbu úzko spolupracovať s latinskými pastiermi, aby sme zabezpečili adekvátnejšiu pastoračnú starostlivosť pre našich veriacich, ktorí sa zdržiavajú na ich jurisdikčnom území (can. 916 § 5 CCEO; Inštrukcia Erga migrantes caritas Christi, kap. II, čl. 4-11), aby sme podporili formáciu a senzibilizáciu latinského kléru voči východným tradíciám, aby sme adekvátnejšie formovali našich kňazov, ktorí budú vyslaní, aby sa venovali pastoračnej starostlivosti o našich veriacich. Je tiež žiaduce, aby sa našli vhodnejšie spôsoby pre väčšie zdieľanie pastoračných aktivít a štruktúr.
Chceme tiež vyhlásiť, že naše úsilie a pastoračná starostlivosť o veriacich sa zakladá na princípe integrácie, nie asimilácie. Leží nám na srdci, aby naši veriaci, organizovaní vo svojich pastoračných centrách, boli dobre integrovaní do miestnej cirkvi v krajine, ktorá ich prijala, aby boli presvedčení, že východné kresťanské tradície sú darom aj pre latinské komunity. Len skrze integráciu do miestnej cirkvi – bez toho, aby boli asimilovaní alebo zostali izolovaní – bude možné zdieľať dedičstvo našich tradícií a spoločne dosvedčovať, že Katolícka cirkev je „jednota viery v rozmanitosti tradícií“.
Avšak aj naše východné tradície sú vystavené veľkej výzve sekularizmu, ktorý chce znetvoriť kresťanský život. Preto úsilie inkarnovať evanjelium do kultúry našich národov, ktoré sú často väzňami prítomnosti, nám pomôže oživiť vnímavosť, že sú súčasťou histórie, ktorá nás predchádza i nasleduje po nás (porov. Sv. Ján Pavol II., Orientale lumen, 8).
V tomto historickom momente vyjadrujeme svoju blízkosť trpiacim v dôsledku násilia a vojny, ktorá neprestajne sužuje mnohé národy, zvlášť Ukrajinu a Blízky východ. Svätý otec František nás učí, že slovami pokoja sú odpustenie, dialóg, zmierenie, pretože bez obrátenia srdca niet pokoja. Preto chceme byť činiteľmi zmierenia a pokoja, pričom sa budeme usilovať obnoviť porozumenie tam, kde bolo narušené. Nasledujúc hrdinský príklad pastierikov z Fatimy sa chceme naďalej modliť a robiť pokánie, aby sme prosili Krista o dar Jeho pokoja, aby sme sa neúnavne modlili za mier, ktorý nebude oddelený od požiadaviek spravodlivosti a bude živený obetou, láskou, milosrdenstvom.
Márii, Matke Boha a ľudí, ktorá sa zjavila tu vo Fatime pred sto rokmi, zverujeme naše cirkvi, rodiny, mladých, chorých, starých, nezamestnaných, trpiacich, pretože Ona, najnežnejšia Matka, pozná každé utrpenie, každú bolesť, každý nedostatok a všetkých s láskou objíma.
„Nech sa priblíži pre všetkých čas pokoja a slobody, čas pravdy, spravodlivosti a nádeje“ (porov. Akt zverenia sa fatimskej Panne Márii).
Fatima 23. októbra 2016
Zdroj: CCEE / Preklad: svetkrestanstva.postoj.sk
Foto: CCEE