Na Veľký piatok ráno vladyka Peter predsedal sláveniu Kráľovských hodiniek a poobede o 16.00 h. veľkopiatočnej večierni s uložením plaštenice. Tá sa v závere večierne za spevu tropára „Ctihodný Jozef“ a zvuku rapkáčov a klopadiel v sprievode niesla okolo chrámu a následne bola uložená uprostred katedrály k verejnej úcte.
Vo svojej homílii vladyka pripomenul Ježišove slová adresované ženám, ktoré mu takýmto spôsobom vyjadrovali svoje spolucítenie: Neplačte nado mnou, ale plačte sebou a nad svojimi deťmi (porov. Lk 23,28). Ako archijerej pripomenul, tento plač nad vlastnými hriechmi východní cirkevní otcovia nazývajú „dar sĺz“, keď človeku akoby puklo srdce a oplakáva svoje hriechy.
Vladyka prítomných vyzval, aby si zvolili – podľa Ježišovho príkladu – cestu kríža, lebo len táto cesta sľubuje víťazstvo: V znamení kríža zvíťazíš! Buď prijmeme túto cestu, alebo prijmeme cestu sveta. „Áno, dnes sa zdá, že Ježiš prehral jednu bitku, ale neprehral celú vojnu, ba naopak, táto jeho prehra sa nakoniec stala víťazstvom.“
Eparcha tiež poukázal na plaščenicu, ktorú nám v tento deň Východná cirkev predkladá. Plaštenica, znázorňujúca plachty, na ktorých je odtlačok Kristovho tela, vynikajúcim spôsobom vyjadruje, že Kristus už nie je v hrobe: „Keď budeme bozkávať plaštenicu, uvedomme si, že naozaj, hrob je už prázdny, že Kristus už vstal, že Boh ho vzkriesil a zvíťazil nad smrťou.“
Podvečer sa v katedrále slúžili sväté strasti s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Pána, ktorým predchádzala sv. liturgia.
Veľká Sobota
Na Veľkú sobotu ráno o 8.00 h. sa v bratislavskej katedrále konala Jeruzalemská nadhrobná utiereň. Poobede o 16.00 h. vladyka Peter predsedal sláveniu svätej liturgie sv. Bazila Veľkého s večierňou a udelil iniciačné sviatosti dvom dospelým katechumenom Jánovi a Michalovi. Charakteristický, znakom tejto liturgie je, že pred evanjeliom, ktoré už hovorí o vzkriesení, sa prítomní kňazi spolu s eparchom prezliekajú z tmavých do svetlých bohoslužobných rúch. Rovnako sa menia aj plachty na analojoch, z tmavých na svetlé.
Vo svojej homílii sa vladyka obrátil na novokrstencov Jána a Michala a poukázal na to, že pohľad na Cirkev, niekedy nemusí byť lákavý, čí vábny, ba dokonca je niekedy až odpudzujúci. Ale ako eparcha zdôraznil, tá krása v Cirkvi ostáva, pretože krásou Cirkvi je Kristus a krása Cirkvi je v jej vnútri. Novokrstencov vyzval, aby rástli v poznaní Krista. Varoval tiež pred tým, aby sme nemali len povrchný pohľad, aký má svet. Prítomných vyzval, aby objavovali krásu Krista, krásu Cirkvi, lebo táto krása je večná, neskazí sa. Práve v Cirkvi môže človek načerpať nádej pre vlastný život, nádej, ktorú dáva Boh. Novopokresteným zaželal, aby vo svojom živote kráčali s Kristom, ktorý dáva nádej, dáva večný život.
Nedeľa Paschy
Na sviatok Paschy, 1. apríla 2018, v skoré nedeľné ráno o 5:30 hod. predsedal vladyka Peter utierni vzkriesenia. Slávenie sa začalo prenesením plaščenice zo svätého hrobu na prestol. Vladyka, duchovenstvo a veriaci potom so zapálenými sviecami vykonali sprievod okolo chrámu a pred jeho zatvorenými dverami začala utiereň Paschy s kánocom sv. Jána Damascenského.
Počas tejto utierne sa mnohokrát incenzuje prestol, chrám a ľud, pričom sa pozdravuje „Christos voskrese!“ – „Voistnu voskrese!“. Po utierni nasledovalo tradičné posvätenie veľkonočných jedál, ktoré ľudia prinášajú v košíkoch. Vrcholom liturgického slávenia bola sv. liturgia sv. Jána Zlatoústeho, ktorú spolu s prítomnými kňazmi slúžil vladyka Peter, najprv v cirkevnej slovančine a následne v slovenskom jazyku. Poobede v Nedeľu Paschy sa v katedrále konala paschálna večiereň, ktorú viedol vladyka Peter a počas ktorej si veriaci uctili bozkom kríž, evanjeliár a ikonu Kristovho vzkriesenia.
Svetlý pondelok
V pondelok Svetlého týždňa vladyka Peter slúžil v katedrále archijerejskú liturgiu o 9.00 hod., po ktorej nasledovalo myrovanie a tradičný sprievod okolo chrámu s čítaním štyroch voskreskných evanjelií. Ako vladyka v homílii zdôraznil, dnešný deň je liturgicky venovaný apoštolom a ohlasovaniu dobrej zvesti. Vychádzajúc z evanjelia, poukázal na postavu sv. Jána Krstiteľa, ktorý charakterizuje sám seba ako „hlas volajúceho na púšti“.
Aj kresťan vo svojej podstate, má byť takým hlasom, ktorý ohlasuje Krista, a to Krista vzkrieseného. Preto ohlasovanie, ktoré dnes konáme, keď čítame evanjeliá na štyri svetové strany, je len akoby tréningom „na sucho“ pre naše ohlasovanie dobrej zvesti doma, v našej rodine, či na pracovisku a vôbec, celkovo v našom živote. Keď nás presvieti tento svet, ako scanery na letisku, keď povie, aby sme odložili všetko to nepodstatné, kiež by zostala tá podstata, to znamená, že som kresťan, že som spojený s nasledovníkmi Krista; že som ten, ktorý dostal hlas, aby Krista zvestoval, aby zvestoval: Christos voskrese!
Počas celého Svetlého týždňa ostávajú na ikonostase otvorené diakonské i kráľovské dvere na znak toho, že Kristus nám otvoril bránu do raja. Počas celej Paschálnej sedmice (týždňa) sa v katedrále každodenne koná po večernej liturgii aj večiereň, pri ktorej sa spievajú obľúbené stichiry Paschy, ktoré mnohí veriaci poznajú aj naspamäť. V niektorý pracovný deň vo Svetom týždni sa ráno slávi aj utiereň.
Text a foto: Stanislav Gábor