V nedeľu 15. septembra, na sviatok patrónky Slovenska uplynulo 35 rokov od pamätnej návštevy dnes už svätého Jána Pavla II. medzi slovenskými gréckokatolíkmi v Kanade. Je vhodné si túto významnú udalosť pripomenúť.
Keďže to bol práve Svätý Otec, dnes už svätý Ján Pavol II., ktorý zriadil Eparchiu sv. Cyrila a Metoda v roku 1980, mnohí sa nádejali, že počas jeho plánovanej návštevy Kanady v roku 1984 príde posvätiť aj rozostavanú katedrálu tejto eparchie. Stavebné práce na katedrále sa začali na sviatok Uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu 21. novembra 1983. Ešte v roku 1983 počas súkromnej audiencie vladyka Michal Rusnák CSsR pozval pápeža na jej posviacku. Kanadská tlač ako aj mnohé vplyvné cirkevné kruhy neboli tejto návšteve naklonené. Pápež sa však rozhodol medzi Slovákov a Slovanov v okolí Toronta prísť. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili jeho rozhodnutie bola aj nemožnosť navštíviť Česko-Slovensko pri príležitosti osláv výročia skonu sv. Metoda.
Večer pre začiatkom sa usporiadatelia potešili z dažďa, ktorý umyl červený koberec, ktorý sa rozprestieral až ku miestu, kde z limuzíny vystúpi Svätý Otec. Začiatok toho pamätného dňa, 15. septembra 1984 sa začínal s veľmi škaredým počasím, ale poludňajšie slnko vyjasnilo oblohu pre nádherný večer. Na vrchole hlavnej veže rozostavanej katedrály viali tri zástavy – pápežská, kanadská a slovenská. Slávobrána mala z čelnej strany nápis: „Svätý Otče, vitajte nám!“ a na opačnej „Svet sa v Kristu obnoví.“
Pútnici devätnástich národností prichádzali od neskorého rána. Slávnosti príchodu predchádzal posvätný ruženec, ktorý viedol gréckokatolícky kňaz slúžiaci v námorníctve Spojených štátov, o. Julian Gnall, pôvodným menom Gnaľ, po rodičoch zo Slovenska. Nasledoval koncert skupiny sestier Liptajových, ktoré spievali mnoho ľudových piesni; ich vystúpenie bolo časťou dvadsaťminútového slovenského programu, ktorý predchádzal pápežovmu príchodu.
V momente nádherného západu slnka za katedrálou, prišla limuzína Svätého Otca. Sprevádzaný dvadsiatimi šiestimi policajnými motocyklami so zapnutými svetlami, ktoré viedli kolónu aut prišiel na dlho očakávané stretnutie. Ukrajinský zbor Baturyn zahral slávnostnú fanfáru, ochranka otvorila dvere a Svätý Otec vystúpil.
Privítal ho vladyka Michal Rusnák CSsR, ktorému je na fotkách z onoho pamätného dňa jasne vidieť slzy dojatia. Potom nasledoval oficiálny uvítací výbor s predstaviteľmi samosprávy, rozličných organizácii a rodiny pána Štefana Romana, štedrého mecéna cirkvi, bez ktorého by sa túto slávnosť nepodarilo zorganizovať. Vystúpiac po schodoch katedrály sa pápež zvítal s cirkevnými predstaviteľmi, a bol symbolicky privítaný deťmi slovenskej, poľskej, ukrajinskej i chorvátskej národnosti v krojoch.
Nasledoval uvítací príhovor vladyku Rusnáka CSsR, v ktorom popísal situáciu gréckokatolíkov, ako prenasledovanej cirkvi: „…Naši predkovia a prenasledovaní bratia na Slovensku sú dnes oslávení vašou prítomnosťou. Napriek prenasledovaniu sme ostali verní stolcu sv. Petra. Na Slovensku sú obnovené snahy oddeliť gréckokatolíkov od vás. Avšak táto prvá slovenská katedrála v novom svete, posvätená Vašou Svätosťou bude žiarivým majákom náboženskej solidárnosti s našimi bratmi za morom. Hovorím za všetkých gréckokatolíckych Slovákov a ubezpečujem Vás, že sme s Vami a zostaneme s vami… Osobitný význam mala aj účasť všetkých slovenských biskupov vtedajšej doby v slobodnom svete na posviacke. Prítomnými boli arcibiskup Jozef Tomko, biskupi Kaľata. Hrušovský, Grutka i Hnilica. Oproti tomuto celkom sľubnému počtu boli v tom čase na Slovensku žijúci len traja katolícki biskupi (Gábriš, Pasztor, Feranec).
Následne pápež zaintonoval počiatočné zvolanie posviacky: „Požehnaný Boh náš…“ a nasledovala séria prosieb, ktoré prednášal o. diakon George Bubanko. Záverečnú doxológiu predniesol vladyka M.Rusnák, CSsR. Potom pápež pristúpil k stavbe, vykonal obrad posviacky základného kameňa a reliéfov na priečelí, ktoré znázorňujú sv. Cyrila a Metóda a Jána Pavla II. svätiaceho katedrálu. Päť miništrantov viedlo procesiu Svätého Otca, ktorého po ľavici sprevádzal vladyka M.Rusnák CSsR a po pravici ukrajinský biskup Izidor Borecký. Za nimi šiel diakon Bubanko a zbor zatiaľ spieval po slovensky „Bože ráč zhliadnuť na slovenský ľud.“ Na mieste budúceho prestola posvätil a podpísal sedem antimenziónov.
Na chvíľu sa zastavil a obdivoval prekrásnu ruskú ikonu znázorňujúcu cirkevný rok, pochádzajúcu z osemnásteho storočia. Svätý Otec vyšiel zvnútra katedrály, aby predniesol svoj prejav. V ňom pripomenul odkaz sv. Cyrila a Metoda, ktorých vyhlásil v roku 1980 za spolupatrónov Európy a ktorým zasvätil eparchiu, ktorú v roku 1980 i sám zriadil, ako aj sviatku Premenenia Pána, ktorému je katedrála zasvätená. Práve na tento sviatok – ako pápež pripomenul zomrel pápež Pavol VI. –, ktorý menoval Michala Rusnáka za biskupa. Slovami pápeža touto posviackou cirkev Ríma obnovuje svoju lásku a pastoračnú starostlivosť o tento národ. Slovami chvály zahrnul i mariánsku úctu nášho národa, prejavenú aj v liturgii, aj pri vydávaní eparchiálneho časopisu s názvom Mária. Svoj prejav zakončil slovami: Drahí bratia a sestry v Kristu! – Kráčajte vždy vo svetle a v sile vzkrieseného Krista. Buďte silní v nádeji a v láske k Bohu a blížnemu. Zachovajte si svoje vzácne slovenské tradície a svoje dedičstvo viery. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými. Amen.
Po pápežovom prejave pán Roman odovzdal dar eparchie – strieborný triptych s vyobrazením reliéfov na priečelí katedrály a samotnej katedrály. V mene všetkých veriacich sa s pápežom rozlúčil biskup Borecký a na záver mu zaintonoval mnohoľitstvije. A potom sa už jasná postava nášho pápeža stratila v dverách limuzíny, uprostred záverečného spevu Slovákov a prítomných: „Sto ľat… Sto ľat…“
Návštevu vysoko vyzdvihli takmer všetky slovenské periodiká po celom svete, pravda s výnimkou našej vlasti. V kontexte svojej doby bola táto návšteva Slovákov a osobitne gréckokatolíckych Slovákov veľmi výnimočnou. Pápež aj napriek nevôli mnohých si našiel čas prísť, lebo ako sa sám vyjadril: „Slováci sú mojim ľudom…“
Daniel Černý
