Liturgia vopred posvätených darov v byzantskej tradícii
V byzantskej tradícii má Veľký pôst, ktorý pripravuje na Paschu, vlastné osobitosti: v pracovné dni sa neslávi božská liturgia – oslava, ktorá sa od 4. storočia nekoná počas pôstu a slávi sa len v sobotu s anaforou svätého Jána Zlatoústeho a v nedeľu s anaforou svätého Bazila Veľkého. V stredu a piatok, pôstne dni, sa slúži Liturgia vopred posvätených darov, ktorá je bohoslužbou pôstnej večierne s prijímaním svätých darov, premenených v predošlú nedeľu v závere bohoslužby. Byzantská tradícia je jediná, v ktorej sa v súčasnosti slúži Liturgia vopred posvätených darov.
Úvodná schéma Liturgie vopred posvätených darov pochádza z večierne, nasleduje spev hymnu Fòs hilaròn („Svetlo tiché“), čítania zo Starého zákona a okrem iného modlitba kadidla (1). Liturgia pokračuje ekténiou, ktorú prednáša diakon, a potom spevom hymnu: „Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a láskou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.“ Potom sa koná veľký vchod so svätými darmi, ktoré sa prenášajú na oltár. Nasleduje ekténia, ktorú prednáša diakon, Otčenáš, prijímanie a prepustenie.
Veľmi starobylý trojičný a kristologický hymnus Fòs hilaròn, ktorý poznal už svätý Bazil Veľký (†379), ospevuje večer Krista – pravé Slnko, ktoré nezapadá. Čo sa týka biblických čítaní, ide o kontinuálne čítanie silne mníšskeho pôvodu a charakteru, pričom počas celého Veľkého pôstu sa čítajú starozákonné knihy Genezis a Príslovia. Božská liturgia, radostná oslava tajomstva kresťanskej viery, sa nekoná v pôstne dni. Tieto dni, venované modlitbe a čítaniu Svätého písma, sa nespájajú priamo s oslavou Pánovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Treba zdôrazniť, že počítanie dní týždňa v období Veľkého pôstu sa nezhoduje s počítaním dní týždňa v paschálnom období, keď sa počítajú od nedele do soboty, aby sa ukázalo, že týždenný liturgický život Cirkvi sa rodí z Pánovej Paschy. Počas Veľkého pôstu sa dni týždňa počítajú od pondelka do nedele, aby sa zdôraznilo, že každý pôstny týždeň vedie k týždennej Pasche. Samotný celý Veľký pôst je vnímaný ako cesta k Pasche. My všetci, vyhnaní ako Adam a s Adamom z raja, sa sem vraciame pôstom, modlitbou, askézou a do raja nás uvedie samotný Kristus počas noci Paschy.
Veľkopôstny pohľad Cirkvi je obrátený na Kristovu Paschu. Preto týždenným slávením Eucharistie – jediným so sobotou – je slávenie v nedeľu, a práve preto svätými darmi, ktoré sa prijímajú na Liturgii vopred posvätených darov, sú sväté dary uchovávané z predchádzajúcej nedele. Prijímanie vopred posvätených darov v stredu a piatok má aj silu viatika („pokrmu na cestu“), totiž na cestu, ktorú každý kresťan dovŕši posilnený Kristom. Ale aj eucharistickým pôstom: celý deň v stredu a piatok sa vyznačuje pôstom pre večerné prijatie Pánovho tela a krvi.
V pracovné dni Veľkého pôstu okrem toho objavujeme ústredné postavenie a bohatstvo textov bohoslužieb rozličných hodín dňa a noci, s hojnou prítomnosťou biblických textov, čítaní i žalmov, ktoré nám umožňujú nájsť kontemplatívny a modlitbový kontakt s Božím slovom, životodarný kontakt pre každého kresťana. Ján Zlatoústy hovorí: „Niekto povie: ‚Nie som ani mních, ani pustovník, mám ženu a deti a starám sa o svoju rodinu.‘ Hľa, veľká pliaga našej doby, totiž veriť, že čítanie evanjelia je vyhradené iba duchovenstvu a mníchom. Je veľkým zlom nečítať knihy, ktoré obsahujú Božie slovo, ale existuje ešte horšie zlo. Totiž myslieť si, že toto čítanie je zbytočné. Nepočúvanie Božieho slova je príčinou hladu a smrti.“
Byzantské pôstne bohoslužby a slávenie božskej liturgie len v sobotu a nedeľu ukazujú, že nejde o pôst od Eucharistie, ale o modlitbovú prípravu na Eucharistiu. Pôstom a modlitbou sa kresťanská obec pripravuje na slávenie udalosti spásy. Pôst, modlitba, milosrdenstvo a kajúcnosť nás v skutočnosti vedú k prijatiu tajomstva spásy, ktorá k nám prichádza od Krista Pána.
Poznámky:
Modlitba kadidla: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.“
Fòs hilaròn: „Svetlo tiché, svätej slávy, nesmrteľného Otca nebeského, svätého blaženého, Ježišu Kriste, keď sme prišli k západu slnka a videli žiaru večernú, ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha, Boha. Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, ktorý dávaš život celému svetu. Preto ťa celý vesmír velebí.“
Z taliančiny preložil otec Ján Krupa. Publikované v oficiálnom vatikánskom denníku L’Osservatore Romano.
