„Každý z vás je pre Ježiša vzácny a nikto vám nemôže vziať miesto v dejinách Cirkvi a sveta, robte to, čo môžete“, povedal pápež František v sobotu (29. 4.) počas stretnutia s maďarskou mládežou v športovej hale Lászla Pappa. Priznal, že mladosť je časom veľkých otázok a veľkých odpovedí. Je však dôležité neprijímať ľahké alebo vopred pripravené odpovede, ale prijať výzvu života s Ježišom. Na stretnutí sa zúčastnil aj pomocný biskup bratislavskej eparchie, vladyka Milan Lach.
(Na fotografii zľava: vladyka Milan Lach; vladyka Ábel Antal Szocska OSBM z Nyíregyházy; vladyka Atanáz Orosz z Miskolca)
Predseda Komisie pre mládež Maďarskej biskupskej konferencie Mons. Ferenc Palánki, biskup Debrecína-Nírygyházy, pozdravil Svätého Otca – aj v mene mladých – a poďakoval sa mu za návštevu a za to, žedo centra svojej pozornosti postavil mladých ľudí. „Vek mladosti, ako to vyjadrila Vaša Svätosť v apoštolskej exhortácii Christus vivit, je radostným obdobím, ktoré so sebou prináša aj úlohy a zodpovednosť. Je to čas veľkých otázok: aký je zmysel života, aká je moja životná cesta, ako môžem byť šťastný, prečo existuje utrpenie, smrť, či existuje večný život.“
Je na mladých ľuďoch, aby si sami našli odpovede, a je na dospelých, aby im pomáhali, sprevádzali ich, aby im ukázali, že viera je stretnutie a vzťah so živým, vzkrieseným Ježišom. Mladí ľudia sú citliví na potrebu pomáhať ľuďom na okraji, citliví na potrebu chrániť stvorenie. Práve vďaka spolupráci škôl, rodín, vychovávateľov a učiteľov viery budú môcť dnešní mladí ľudia priniesť ovocie v podobe toho, že sa stanú dospelými veriacimi ľuďmi s pevnými morálnymi základmi, ktorí si budú vedomí svojej zodpovednosti voči sebe a svojmu okoliu.
Biskup Ferenc Palánki napokon spomenul, ako sa mladí pripravujú na Svetové stretnutie mládeže v Lisabone, a mladých zveril príhovoru Panny Márie. „Svätý Otče! Ďakujeme, že ste s nami, že nás učíte, že nám pomáhate nájsť Ježišove odpovede. Ďakujeme, že ste nám umožnili kráčať spolu na našej životnej ceste, ktorá je, dúfame, skutočným príbehom spásy pre nás všetkých,“ uzavrel svoj príhovor. Biskup zodpovedný za pastoráciu mládeže potom odovzdal pápežovi dary, futbalovú loptu s podpisom Ferenca Puskása, maďarský vynález, Rubikovu kocku a fľašu tokajského vína.
Po krátkej prezentácii ľudového tanca svedčili niekoľkí mladí ľudia o svojej viere pred pápežom. Všetky ich svedectvá nadšene privítalo 11 000 účastníkov, ktorí zaplnili arénu, pričom ich slová niekoľkokrát prerušili potleskom.
So svedectvom vystúpil aj gréckokatolícky mladík Tódor Levcsenko, študent jezuitského gymnázia Fényiho Gyulu v Miškolci. Ako uviedol, pochádza z mukačevskej gréckokatolíckej eparchie v Zakarpatsku a vyrastal v maďarskej gréckokatolíckej kňazskej rodine. Meno dostal po bl. mučeníkovi Teodorovi ( Tódorovi) Romžovi. Žije v bezpečí, no vidí, čo sa deje v jeho vlasti a chce svedčiť o svojej viere. Povzbudil mladých, aby ukázali, že sa dokážu povzniesť nad nedostatkom pokoja silou viery a pokoja.
Mali by mať odvahu postaviť sa za svoju vieru a prijať svoj povolanie byť strojcami mieru a nenechať sa odradiť, ak ich niekto považuje za malých, slabých alebo nevhodných do sveta dospelých.
Svätý Otec František mladých ubezpečil, že Ježiš sa teší, keď dosahujeme vznešené ciele, neznehodnocuje mladícke sny, ale zvyšuje latku našich túžob a zdôraznil potrebu tréningu:
„Ale ako sa dá v živote zvíťaziť? Existujú dva základné kroky, podobne ako v športe: po prvé je potrebné mať vysoký cieľ; po druhé, trénovať. Mieriť vysoko. Máš talent? Určite áno! Neodkladaj ho a nemyslite si, že ti k šťastiu stačí minimum: iba titul, práca, ktorá ti umožní zarábať peniaze, trochu zábavy …. Nie, vyťaž čo najviac z toho, čo máš. Máš dobré vlastnosti? Investuj do nich, bez obáv! Cítiš v srdci, že máš schopnosti, ktoré môžu priniesť dobro mnohým ľuďom? Cítiš, že je úžasné milovať Pána, vytvoriť veľkú rodinu, pomáhať ľuďom v núdzi? Nemyslite si, že sú to nedosiahnuteľné túžby, ale investuj do veľkých životných cieľov! A potom trénuj. Akým spôsobom? V dialógu s Ježišom, ktorý je najlepším možným trénerom. Počúva ťa, motivuje ťa, verí v teba, vie, ako z teba dostať to najlepšie. A vždy ťa pozýva, aby si hral tímovo: nikdy nie sám, ale s ostatnými, v spoločenstve, majúc spoločné skúsenosti. Myslím napríklad na Svetové dni mládeže a využívam túto príležitosť, aby som ťa pozval na ďalšie, ktoré sa budú konať v Portugalsku, v Lisabone, začiatkom augusta. Dnes je veľké pokušenie uspokojiť sa s mobilným telefónom a nejakým priateľom. Ale aj keď to takto robí veľa ľudí, aj keď sa ti to takto chce, nie je to dobre.“
Pápež František ďalej poukázal aj na dôležitosť ticha v každodennom živote. Na to, aby sme si ho zachovali, aby sme sa zastavili, musíme ísť istým spôsobom proti prúdu, pretože dnes nám všetko hovorí, že musíme byť rýchli a výkonní, ako stroje, a povedal:
„Ticho je terénom, kde sa môžu pestovať prospešné vzťahy, pretože nám umožňuje zveriť Ježišovi to, čo prežívame, priniesť mu tváre a mená, hodiť na neho svoje bolesti, predstaviť mu svojich priateľov a pomodliť sa za nich. Ticho nám dáva príležitosť prečítať si stránku evanjelia, ktorá hovorí k nášmu životu, chváliť Boha, aby sme našli pokoj v srdci. Ticho nám umožňuje vziať do rúk knihu, ktorú nemusíme čítať, ale ktorá nám pomáha čítať v ľudskej duši, pozorovať prírodu, aby sme svoj kontakt neobmedzovali len na veci vytvorené človekom, a objavovať krásu, ktorá nás obklopuje. Ticho však neznamená byť prilepený na mobilné telefóny a sociálne siete; nie, žiadam vás: život je skutočný, nie virtuálny, neodohráva sa na obrazovke, ale vo svete!“
Svätý Otec František poznamenal, že ticho je bránou modlitby a modlitba je bránou lásky. Pripomenul pritom postavu veľkého maďarského hudobného skladateľa Ferenca Liszta:
„Pri čistení jeho klavíra sa našlo niekoľko zrniek z roztrhnutého ruženca, ktoré takto mohli spadnúť do nástroja. Je to niečo, čo nás núti zamyslieť sa nad tým, že sa modlil pred komponovaním skladby alebo pred koncertom a možno aj po chvíli hrania na klavír: rozprával sa s Pánom a Pannou Máriou o tom, čo miloval, a svoje umenie a talent vkladal do modlitby. Modlitba nie je nudná. To my ju robíme nudnou. Je to stretnutie s Pánom. Modlitba je krásna. Keď sa modlíte, nebojte sa priniesť Ježišovi všetko, čo sa deje vo vašom vnútornom svete: vaše pocity, obavy, problémy, očakávania, spomienky, nádeje a tiež hriechy. Modlitba je dialóg, je to život. (…) Aké je to krásne, keď máme odvahu pravdy, ktorá neznamená ukázať, že sa nikdy nebojíme, ale otvoriť sa a zdieľať svoje slabosti s Pánom a s druhými, bez toho, aby sme niečo skrývali, rezali, nasadzovali si masky. Pán, ako nám hovorí evanjelium na každej strane, nerobí veľké veci s výnimočnými ľuďmi, ale so skutočnými ľuďmi, ako sme my. Naopak, tí, ktorí sa spoliehajú na svoje schopnosti a žijú podľa zdania, aby vyzerali dobre, si Boha držia mimo svojho srdca. Ježiš nás svojimi otázkami, svojou láskou, svojím Duchom vnútorne skúša, aby z nás urobil skutočných ľudí. A dnes je veľká potreba skutočných ľudí!“
Vo svedectve ďalšieho chlapca Teodora zaznela túžba po prebudení znecitlivenej horlivosti pre evanjelium kvôli tomu, že žijeme v pohodlí a bezpečí, preto pápež položil mladým v hale tieto otázky:
„Pýtajme sa sami seba, každý z nás: čo robím pre druhých, pre Cirkev, pre spoločnosť? Žijem mysliac len na vlastný úžitok, alebo sa pre niekoho obetujem, bez toho, aby som kalkuloval s vlastnými záujmami? Pýtajme sa sami seba na našu bezodplatnosť, na našu schopnosť milovať ako Ježiš, to znamená slúžiť.“
Martin Jarábek – Vatikán / Vatikánsky rozhlas
