Ikona Krista Ženícha (Ο Νυμφίος)
Počas prvej bohoslužby (v predvečer) Kvetnej nedele kňaz vynáša ikonu Krista Ženícha (gr. O Nymphios/Ο Νυμφίος) do prednej časti chrámu, kde zostáva až do Veľkého štvrtka. Tri dni Veľkého týždňa, počas ktorých je tam umiestnená, sú zamerané na Ježiša Krista ako ústrednú postavu podobenstva o desiatich pannách (Mt 25, 1 – 13). Toto podobenstvo sa dokonale hodí na týždeň pred Paschou, pretože jeho jasným posolstvom je pripraviť sa na Kristov príchod.
Zo spomínanej večernej bohoslužby:
Tropár 8. hlas
Už je polnoc, Ženích prichádza.
Blažený ten, koho nájde bedliť Pán.
Ale beda bude spiacemu.
Chráň sa spánku, moja duša.
A tak smrti neprepadneš.
Ani z kráľovstva ťa nevylúčia.
Prebuď sa a vrúcne volaj:
Svätý, svätý, svätý si, Bože.
Na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nad nami.
Церковнославянски:
Топар, глас 8:
Се Жених грядет в полунощи,
и блажен раб, егоже обрящет бдяща:
недостоин же паки, егоже обрящет унывающа.
блюди убо душе моя,
не сном отяготися,
да не смерти предана будеши,
и Царствия вне затворишися,
но воспряни зовущи:
Свят, Свят, Свят еси Боже,
Богородицею помилуй нас.
Alebo poetickejší preklad:
Hľa, Ženích prichádza uprostred noci,
a blahoslavený je sluha, ktorého nájde bdelého;
Ale nehodný je ten, koho nájde nedbanlivého.
Dávaj si teda pozor, duša moja,
aby si spánkom neoťažela,
a nebola si vydaná smrti
a nezatvorila sa pred kráľovstvom;
ale povstaň a volaj:
„Svätý! Svätý! Svätý si ty, náš Boh;
Na príhovor Bohorodičky zmiluj sa nad nami zmiluj.“
Vzhľadom na eschatologický ráz bohoslužieb by sa dalo očakávať, že ikona Ženícha bude zobrazovať Krista v sláve alebo pri jeho druhom príchode. Ikona však zobrazuje Krista poníženého vojakmi Pontského Piláta (Mt 27, 27-31). S krutou iróniou sa vladárovi vojaci posmešne klaňali Ježišovi a prostredníctvom urážok ho právom vyhlásili za Kráľa Židov. Korunovaný tŕním, zahalený do šarlátového plášťa, zviazaný a držiaci trstinu – takto je Kristus zobrazený na ikone Ženícha.
Koruna je vo východnej cirkvi symbolom kresťanského manželstva a povrazy, ktorými sú zviazané Kristove ruky, sú priam všeobecným symbolom manželstva. Trstina použitá ako posmešné žezlo je symbolom pokory, človeka, ktorý sa všemožne skláňa v službe druhým.
V ostrom kontraste s obávanými obrazmi Krista Kráľa, ktoré boli predstavené na začiatku Veľkého pôstu, sa nám teraz predstavuje náš trpiaci Ženích. Prečo trpí? Kvôli ľudskému hriechu. Judášova zrada, nenávisť Židov, Pilátova zbabelosť, krutosť Rimanov: preto sa Kristus zjavuje práve takto. Existuje vari nejaká iná podoba neľudského zaobchádzania, ktorú by nepredstavovali tí, ktorí sa Ježišovi vysmievali?
A predsa pred nami stále stojí. Kým my sme ešte stále neverní ako neviestky, Kristus sa s nami zasnúbil. To je Božia láska, že kým sme boli ešte hriešnici, Kristus za nás zomrel. Takáto dokonalá božia láska vyháňa všetok strach; a tak namiesto prísneho Sudcu z knihy Zjavenia, ktorý nás má povzbudiť k pokániu, vidíme „hľa, človeka“: Ženícha, ktorý horí takou láskou k nám, že podstúpi smrť na kríži.
Táto ikona, tento obraz Ženícha, nám neukazuje nič iné, ako to, čo videli rímski vojaci, ktorí pľuli na Krista. Záleží len na nás, či uvidíme viac než len zakrvaveného, strýzneného Žida pred nami a rozpoznáme v ňom nášho božského Snúbenca. Dobrým znamením toho, že nám prísne pôstne obdobie prospelo, je, keď sa pozeráme na nášho poníženého Kráľa a stále sa mu klaniame. Ach… ale nie, to robili aj rímski vojaci. S tvrdým srdcom ho oslavovali ako kráľa, klaňali sa mu a potom ho odviedli na popravu. Naše uctievanie, naše pokánie musí byť trvalé.
Vidím Tvoju svadobnú komnatu vyzdobenú, môj Spasiteľ, ale nemám svadobné rúcho, aby som mohol vstúpiť. Ó, Darca svetla, osvieť rúcho mojej duše a zachráň ma!
Zdroj článku a ikony: https://iconreader.wordpress.com/2011/04/18/behold-the-man-christ-the-bridegroom-icon/
