V Cárskych časoch, Kráľovských hodinkách sa na jednom mieste poetickým spôsobom opisuje tajomstvo dnešného sviatku takto: Jordán dostáva otázku – „Jordán, prečo vraciaš späť svoje vody? Prečo obraciaš svoje toky a netečieš tak, ako je prirodzené? – a Jordán odpovedal: Nemôžem zniesť oheň, ktorý ma stravuje. Čudujem sa a žasnem nad nesmiernym ponížením, lebo som nezvykol umývať čistého ani som si nenavykol obmývať bezhriešneho, no vo mne krstený Kristus ma učí očisťovať poškvrnené nádoby a spaľovať tŕnie hriechov.
Rieka Jordán prehovorila rečou kresťana: „V živote som nestretol pokornejšieho človeka!“ Čudujem sa a žasnem nad nesmiernym ponížením! Nezvykol som umývať čistého a nemám vo zvyku obmývať bezhriešneho. Všetci, čo tu boli doteraz, tu boli legálne, ale čo tu robí tento?“
V evanjeliu sme počuli, že Ján sa zdráhal pokrstiť Ježiša Krista, lebo cítil, že jeho krst je nedokonalý. Lebo pri Jordáne vyhlasoval: „Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom“ (porov. Mt 3, 11). Teda bolo mu čudné, že „zdroj dokonalosti“ sa podrobuje „nedokonalosti“. A ďalej za Jánovým odporovaním treba vidieť bežnú prax vo svete. Je normálne, aby sa nižší sklonil pred vyšším, aby sa nedokonalý sklonil pred dokonalým, aby sa nerestník sklonil pred čnostným, horší pred lepším, škaredý pred krásnym, hlúpy pred múdrym, chudobný pred bohatým. Opak vždy vyvolá pohoršenie. Spomeňme si ako sa pohoršil Peter, keď mu Kristus chcel umyť nohy. Nechoďme ďaleko: že by si išiel k svojmu nepriateľovi, ktorého máš v robote alebo v dome, a ktorý ti naubližoval a odprosil ho. To by bolo pohoršenia v tvojej rodine, istotne by ťa nazvali bláznom. Preto kresťanstvo je škandalózne v očiach tohto sveta. Evanjelium je škandálom pre tento svet. Boh sa ponižuje pred človekom. Preto aj v Jánovom zdráhaní vidíme zrnko takéhoto pohoršovania sa: Akože, ty prichádzaš ku mne?! Ja by som sa mal dať pokrstiť tebe! (porov. Mt 3, 14). Pochopili sme? – nie je ťažké ponížiť sa pred lepším, vyššie postaveným, a keď sa k tomu ešte primieša trochu pokrytectva, ale naopak … ?
Pre nás je tento sviatok nesmierne dôležitý, lebo pozýva k obráteniu. V dnešnom prvom čítaní sme počuli, že „keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva… a Božia milosť sa zjavila na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne“ (Tit 3, 4 –7. 2, 11 – 14).
Boh nás spasil nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali. Nie preto sme boli spasení, že sme niekomu v živote pomohli. My sme boli spasení pre Božie milosrdenstvo! Zadarmo. A nám sa ponúka ten istý Duch. Bez Kristovej lásky nie je možné odpustiť. Prečo nám Kristus odpustil? Prečo nám bol Boh milosrdný? Lebo má túto lásku. Ako sme to videli? Že sa pred nami sklonil.
Teraz pochopíme, že o spáse musíme hovoriť ako svätý Pavol. Mnoho ľudí si ju predstavuje do budúcnosti v deň svojej smrti, že potom sa uvidí… Ale Pavol hovorí boli sme spasení!!! Otázka pre nás: si spasený, si spasená? Čo to znamená? – Máš takúto lásku?, lebo podľa slov apoštola: Kto nemá Kristovho Ducha, ten mu nepatrí. Teda spasený som alebo nie som, už tu a teraz. A nie o desať či dvadsať rokov. Teraz sa ti ponúka, skrze toto slovo, táto spása, a ňou je Svätý Duch. Len skrze neho sa stávame Božími Synmi. Len v súvislosti s ním pochopíme aj „záhadnú“ odpoveď Ježiša Krista na výhrady Jána Krstiteľa: nechaj tak, to je spravodlivé. Čo je spravodlivé? Že Boh sa skláňa pred človekom? To, že my máme odprosiť Maďarov, že my máme odprosiť pravoslávnych, že ja mám odprosiť manžela, že ja mám odprosiť rodičov, že ja mám odprosiť svokru, že ja mám odprosiť suseda? Tak to teda nie!… A preto Kristus hovorí: Áno to by bola nespravodlivosť, žiadať to od teba, lebo ty toho nie si schopný. Predstavte si, že máte malé dieťa, dvojročné a žiadali by ste, aby narúbalo dreva, nanosilo vody zo studne a prípadne by ste ho nútili, alebo trestali, za to, že to nedokáže. Alebo tréner by bil malého žiaka za to, že neskočí do výšky dva metre. Všetci by sme povedali, aký nespravodlivý človek, dokonca, aký hlupák, ako môže toto žiadať od dieťaťa, ktoré na to nemá síl. Pozrite, aký je Boh dobrý. On povie: Ako toto môžem žiadať od ľudí, ktorí nemajú Svätého Ducha, ktorí sú plní hriechu? Pošlem svojho Syna a od neho to budem žiadať, lebo on má túto lásku. To je spravodlivé!
Sv. Proklus, carihradský biskup, vo svojej Reči na Posvätenie vôd hovorí: „Boh sa posväcuje za pomoci človeka“. Božia milosť sa zjavila na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás. Ako nás Boh vychováva? Akým spôsobom? Cez koho? My sme zvyknutí, vedie nás k tomu naša logika, že máme byť vychovávaní cez „lepších“. A Boh nás vychováva cez „horších“. Pošle ti do cesty horšieho človeka ako si ty a opýta sa ťa: „Máš lásku k nemu? Skloníš sa pred ním?“ Veríme, že toto je spôsob, ako nás Boh chce zbaviť pýchy, bezočivosti, bezbožnosti a svetských žiadostí, aby sme žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne? Pripomeňme si, čo povedal Kristus Petrovi: Ak ťa neumyjem nebudeš mať so mnou podiel. To znamená, ak ty považuješ môj prejav umývania nôh za prehnaný, za neprimeraný, to znamená, že ty takú lásku nielenže nemáš, ale ju ani neuznávaš. Potom čo máme my dvaja spoločné? Ako ma chceš reprezentovať?
Dobre, bratia a sestry, dokedy to takto bude?
Naše kresťanstvo bude len takéto cirkevné, s krásnymi obradmi a spevmi? Kde sú tí kresťania, ktorí sú ako soľ? Že zomrú v tomto svete a budú to pokladať za spravodlivé. Touto cestou išiel Kristus. Neexistuje kresťanstvo bez pokory!
My si myslíme, že spravodlivé je, ak chodíme do cerkvi a niečo za to od Boha dostaneme. Spravodlivé v očiach Božích je podobať sa Kristovi, mať jeho lásku a byť baránkom, ktorý sníme hriechy z manžela, manželky, z môjho zamestnávateľa, z tohto sveta.
Bratia a sestry, čo poviete, je toto osvietenie?
Je to svetlo evanjelia, pred ktorým stojíme v nemom úžase. Je to svetlo, ktoré nás oslepuje. Je to svetlo, do ktorého by sa ľudskými očami, očami bez viery, nedalo pozerať lebo by nás zabilo. A preto pochopíme, že počiatkom všetkého je pozorné a pokorné počúvanie Božieho slova. Iba tak sa môžeme obrátiť a odvrátiť sa od našich, krivých a hrboľatých a pomýlených ciest na cestu za Kristom, za pravým svetlom.
Jedno Osvietenie v dejinách už bolo: človek sa oprel o svoj rozum, svoje vedomosti, svoje slovo a odmietol Boha. A dôsledky tohto odmietnutia žneme i dnes. Kiež by dnes prišlo to druhé osvietenie, kedy sa človek oprie o vieru v Boha, o jeho slovo, jeho moc a prijme Svätého Ducha, ktorý by daroval našej duši i spoločnosti pokoj Kristov.
SLAVA ISUSU CHRISTU!
