Napísal 9. januára 2010

Homília na Nedeľu po Bohozjavení

Denno-denne sme v médiách konfrontovaní s nejakými súdnymi kauzami. A často krát žasneme nad tým, ako dokážu obhajcovia urobiť pre svojich klientov aj nemožné.

Rôznymi právnickými kľučkami dosiahnuť nízky trest, naťahovať proces, ktorý sa nikdy neskončí, alebo dokonca úplné oslobodenie.  Keď sa niekto z blízkych dostane do problémov celá rodina zapojí všetky sily a hľadá známosti a spôsob záchrany pre príbuzného.

V evanjeliu sme počuli, že keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili odišiel do Galiley. Myslím, že keby sa takéto chovanie vyskytlo v našich rodinách, považovali by sme to za škandál. Člen rodiny, na ktorého vplyv, moc a schopnosti sa najviac spoliehame, si pokojne odíde preč. Ale Písmo ďalej povie, že ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Táto veta sa však nemôže vzťahovať na fyzickú prítomnosť Ježiša v tom kraji, ako by sme si to možno poľahky chceli vysvetliť. Veď na iných miestach v Písme čítame, že spolurodáci v neho neverili, vlastní príbuzní ho mali za blázna, Pavol píše: podľa vonkajšieho zjavu bol považovaný za človeka a môžeme dodať, že aj dnes žije v našej spoločnosti, medzi nami ten, ktorého nepoznáte. Teda v čom spočíva to „veľké svetlo“?

Ježiš Kristus sa ako ovca nechal zabiť, nevzdoroval zlu, egoizmu, politike. Sv. Peter ho chcel obrániť mečom a Ježiš mu povedal: „Schovaj svoj meč! Neveríš, že môj Otec, keby ma chcel obrániť, mohol by mi poslať anjelov, aby ma ochránili?“

Ježiš Kristus dovolil, aby ho naša nespravodlivosť, náš hriech, hriech jeho generácie, zajali a priviedli až na kríž. Ježiš Kristus zobral tento hriech na svoje telo. My sa pohoršujeme: ako je možné zabiť nevinného? Áno, Ježiš Kristus je nevinný, nedopustil sa žiadneho zla. A presa, ako ovca sa nechal odviesť na zabitie, nepovedal nič, neotvoril ústa. Keď sa v našej spoločnosti objaví, že niekto bol nevinne odsúdený  je z toho škandál.  Ježiš sa nechcel brániť. Ježiš, dovolil, aby ho zloba človeka zabila, aby padla na neho, aby ho zabili na kríži. Prečo sa nechal odsúdiť týmto spôsobom? Aby ukázal spoločnosti, že je pomýlená.

Na Ježišovi sa stretli dva veľké prúdy civilizácie. Viera Izraela na jednej strane a grécko-rímska kultúra so svojím právom na strane druhej. Vrcholy civilizácie: Pilát a Rimania a farizeji so židovským ľudom sa stretli v tomto bode. A čo spravili? Zabili pôvodcu života, zabili ho ako zločinca.

A preto sv. Peter z balkóna večeradla hovorí: obráťte sa, zmeňte cestu, zastavte sa! Naša spoločnosť ide pomýleným smerom, my všetci sme zablúdili.

Ale jeho Boh vzkriesil z mŕtvych a urobil ho Pánom, aby manifestoval svoj vzťah k človeku. Tento Ježiš, tento spôsob milovať a zomrieť, je Boh: Boh je láska! Láska ku Krstiteľovi i k Herodesovi! Láska ktorá čaká na obrátenie každého človeka na tomto svete. Láska, ktorá dúfa. Láska, ktorá nechce súdiť, ale čaká, a pri tom aj trpí.

Ak by sme mali moc, pravdepodobne by sme boli veľmi rýchlo porátaní so všetkými Herodesmi v dejinách. Veď to aj skúšame, a výsledok? … stále väčšia tma, v ktorej sedí tento svet.

Osvietenie spočíva v tomto: Vidieť v pravde seba a v pravde aj druhého. A je ešte priestor na Pilátovskú otázku: Čo je pravda? Odpoveď nech si dá každý sám.

 

(Mt 4,12-17)

 

 

Kategória: Homílie