3. 1. Svätý prorok Malachiáš
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „môj posol“.
Posledný z malých prorokov, a pečať proroctva, je autorom, o živote ktorého takmer nič nevieme. Malachiáša identifikovali Hieronymovi súčastníci a Targúm s Ezdrášom.
Kniha proroka Malachiáša pozostáva z 3 kapitol a obsahuje 6 dialógov. V prvej Boh uisťuje ľud o svojej láske. V ďalšej napomína kňazov, ktorých služba oltáru zraňuje česť Jahveho. Rovnako sa obracia aj na židovské spoločenstvo a vyčíta prax manželstiev s cudzinkami a rozvody. V štvrtej reči hovorí k pochybovačom a uisťuje ich, že Boží súd, ktorý zlých potrestá a dobrých odmení, príde. V piatom dialógu vysvetľuje, že neúroda je dôsledkom nedbalosti pri odovzdávaní desiatkov chrámu. A napokon posledná reč sa obracia k verným. Uisťuje ich, že spravodlivá individuálna odplata príde pri všeobecnom súde. Po záverečnom napomenutí kniha proroka Malachiáša končí prísľubom.
Malachiáš zrejme pracoval na príprave reformy Ezdráša a Nehemiáša, ale sám ju už nezažil. Spolu s nimi ich spája rovnaký zámer: odstránenie kultových zmiešanín s pohanstvom, čarodejníctva, zmiešaných manželstiev, rozvodov a hospodárskeho úpadku.
Malachiáš pôsobil v čase 470 až 450 pred Kristom. Odvoláva sa naň už kniha Sirachovec.
Svätý mučeník Gordios
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Kurd“.
Gordios je mučeník zo začiatku 4. storočia. Svoj život položil za Krista v kapadóckej Cézarey.
Kázeň svätého Bazila ho opisuje ako stotníka, ktorý sa vzdal vojenskej služby a stal sa pustovníkom. Po verejnom vyznaní Krista ho popravili. Bazilova správa o Gordiovi pripomína legendu svätého Ménasa.
(Naša prepodobná matka Genovéva Parížska)
Jej meno má germánsky pôvod a znamená „matka rodu“.
Patrónka Paríža sa narodila v Nanterre (Nantér) okolo roku 422. Podľa životopisnej legendy na podnet svätého Germána z Auxerre (Osér) sa utiahla onedlho do kláštora. Tam viedla život pokánia a modlitby, ktorý sa vyznačoval početnými zázrakmi. Počas vpádu Húnov v roku 451 bol vraj na jej príhovor uchránený Paríž pred zničením. Genovéva sa považuje za staviteľku chrámu svätého Dionýza Parížskeho. Naša prepodobná matka Genovéva zomrela v Paríži 3. januára okolo roku 502.
Nad jej hrobom začal s výstavbou chrámu Chlodovik I. Chrám rozšíril a obnovil v 12. storočí Štefan Tournai (Turné).
V stredoveku patrila svätá Genovéva v celom Francúzsku k najobľúbenejším svätcom. V roku 1759 začali stavať popri pôvodnom chráme novú stavbu, ktorá mala byť chrámom, no nakoniec v roku 1791 sa z toho stal panteón k pocte všetkých božstiev a veľkých mužov francúzskeho národa. Relikvie svätej Genovévy 21. novembra 1793 verejne spálili a jej hrobku roztavili. Nová budova síce v rokoch 1806 až 1830 a 1852 až 1885 slúžila ako miesto katolíckych bohoslužieb, avšak v roku 1885 ju vyhlásili za profánnu budovu.
Zachovali sa známe nástenné maľby o živote svätej Genovévy. Miestom jej kultu je dnes chrám St. Étienne-du-Mont (San Etjén du mo).
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
