O šiestich novokňazov sa v nedeľu 19. júna rozrástli kňazské rady Prešovskej archieparchie. Kňazskú vysviacku im vkladaním rúk v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa udelil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ. Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu s ním koncelebroval aj emeritný biskup Ján Eugen Kočiš a viacerí kňazi – z kňazského seminára, teologickej fakulty, arcibiskupského úradu, ako aj ich duchovní otcovia z farností, odkiaľ pochádzajú.V homílii otec arcibiskup povedal, že ľudia majú rôzny pohľad na kňazov. Veriaci sa im tešia, možno však sú aj takí, ktorí povedia, že novokňazi sú opäť ďalšími, na ktorých bude musieť štát prispievať… Otázkou teda je, čo z novokňazov na celom Slovensku bude mať náš štát, naša spoločnosť. „Kňaz nie je ochudobnením pre spoločnosť, ale jej veľkým obohatením“, odpovedal otec arcibiskup. „Otázka stojí ešte aj ináč. V dnešnom evanjeliu ju kladie sv. apoštol Peter: Čo z toho, že ideme za tebou, budeme mať my? Čo z toho, že ste sa stali kňazmi, budete mať vy? Odpoveď dáva sám Ježiš v evanjeliu: dostanete stonásobne viac a budete dedičmi večného života. Neplatí to však automaticky o každom, na ktorého vloží biskup ruky, ale o tých, ktorí sú kňazmi srdcom i dušou, celou svojou bytosťou, nie iba na akýsi polovičný úväzok. V každej chvíli nám musí ísť o to najdôležitejšie – o spásu ľudských duší. Chcem obohatiť naše Slovensko tým, že vás dnes vysvätím a pošlem pracovať do vinice Pánovej, aby ste oslobodzovali ľudí od hriechov, vlievali Božiu milosť do ich života, ohlasovali im radostnú zvesť evanjelia, aby sa ľudia tešili, že ste tí, ktorí im priniesli toľko dobra, toľko milostí…“
Po cherubínskej piesni rektor Gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča Miroslav Dancák najprv diakonov – kandidátov kňazských svätení predstavil ich svätiteľovi – prešovskému arcibiskupovi, a požiadal ho o jeho rozhodnutie, požehnanie a modlitbu za nich. Diakoni Martin Barna, Peter Kačur, Slavomír Nergeš, Patrik Palčo, Vladislav Petrík a Peter Varga potom po jednom pristúpili k svojmu svätiteľovi, pozdravili sa s ním bozkom pokoja a v sprievode svojho duchovného otca obchádzali oltár – prestol, aby sa s ním zasnúbili. Po následnom vyznaní viery a zložení prísahy na každého z nich vladyka Ján vložil ruky a modlil sa: „Božia milosť, ktorá chorých uzdravuje a nehodných uschopňuje, ustanovuje bohabojného diakona na kňaza. Pomodlime sa, aby zostúpila naňho milosť Presvätého Ducha a všetci prosme: Pane, zmiluj sa.“ Potom si ľahli v znamení kríža na zem, aby aj takýmto spôsobom vyjadrili svoju túžbu čo najviac sa v pokore a poníženosti pripodobniť Ježišovi Kristovi. Nasledovala ďalšia modlitba nad každým novokňazom a odovzdávanie znakov kňazskej služby a obliekanie do kňazských rúch za spevu Axios – Je hodný.
Ďalšiu časť svätej liturgie už koncelebrovali ako kňazi pri oltári. V závere slávnosti slová vďaky za všetkých predniesol novokňaz Slavomír Nergeš. Nasledovala pápežská hymna, krátke slovo otca arcibiskupa a novokňazské požehnania, ktoré liturgickú slávnosť kňazských vysviacok v preplnenej prešovskej katedrále ukončili.
Zdroj: www.grkatpo.sk
