30. 9. Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ostražitý“.
Apoštol Arménska a zakladateľ arménskej národnej cirkvi sa narodil okolo roku 240. Podľa arménskych prameňov pochádzal zo vznešenej rodiny. Jeho otec Anag bol arménskym kniežaťom. Po tom, čo jeho otec mal na podnet perzkého kráľa Ardašíra zavraždiť svojho príbuzného arménskeho kráľa Chosrova, upadla celá rodina do nemilosti. Len vďaka dojke Sofii sa Gregor ako jediný z rodiny zachránil. V Kappadócii, kam utiekol, prijal kresťanstvo a znova sa vrátil do Arménska. Po svadbe a narodení dvoch synov sa stal pustovníkom a začal v Arménsku svoju misionársku činnosť.
Najskôr ho odmietali, mučili i väznili, no potom sa mu poradilo získať kráľa Tiridata a ďalších vplyvných ľudí na svoju stranu aj pre kresťanstvo, ktoré povýšili za štátne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301. Na kráľovu žiadosť cézarejský biskup Leontios ustanovil Gregora za Katolikosa, najvyššieho arménskeho biskupa. Za jeho pôsobenia mnoho ľudí vrátane šľachty, prijalo kresťanstvo, tak začali vznikať aj prvé chrámy, kláštory a školy. Gregor usporiadal cirkevnú správu, aj preto sa nazýva apoštolom Arménska. Gregor vraj sprevádzal kráľa Tiridata k cisárovi Konštantínovi Veľkému, keď prijal kresťanstvo. Vrelo ich vtedy prijal aj pápež Silvester.
Po 31 rokoch arcibiskupskej služby, posledné roky života prežil Gregor v samote v jaskyni Mania v hornoarménskej provincii Daranalia. Zomrel okolo roku 332.
V roku 1837 prijal pápež Gregor XVI. dnešného svätca do rímskeho kalendára a ako deň spomienky určil 1. október.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol
