Gréckokatolícka cirkev si dnes pripomína svätého Pavla Vyznávača, konštantínopolského biskupa. Jeho meno má grécko-latinský pôvod a znamená „malý“.
Biskup hlavného centra východorímskej ríše sa narodil v Solúne. Konštantínopolský biskup Alexander ho vysvätil na kňaza. Po biskupovej smrti sa Pavol v roku 337 stal jeho nástupcom, zatiaľ čo ariánsky kandidát neuspel. O dva roky neskôr ho však poslali do mezopotámskeho mesta Sinagra do vyhnanstva a nahradili ho ctižiadostivým ariánom Euzébiom z Nikomédie.
Po Euzébiovej smrti, koncom roka 341, povolali pravoverní Pavla naspäť, kým ariáni zvolili Makedónia. Výsledkom toho bola pouličná krvavá bitka, v ktorej ľud zavraždil vojenského magistra Hermogena, ktorý dal Pavla odstrániť. Nakoniec cisár Konštancius II. poslal Pavla do vyhnanstva a dosadil Makedonia. Vďaka podpore cisára Konstanca I. sa Pavol v roku 346 mohol vrátiť na svoj biskupský stolec. Po cisárovej smrti ho po piatich rokoch biskupskej služby znova odvliekli do exilu, kde dožil. Údajne ho tu uškrtili ariáni. Zomrel v maloázijskom meste Kukusus v roku 351.
Za cisára Teodózia preniesli jeho pozostatky do chrámu Eirene v Konštantínopole. Na ikonách sa zvykne zobrazovať ako mučeník, ktorý je zahrdúsený vlastným omoforom, časťou liturgického odevu biskupa, ktorá sa podobá na pálium v latinskom obrade.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche, Biographisch-bibliographischen Kirchenlexikon spracoval Ján Sabol