Piatok, 15. júna – NAJSLADŠIEHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA NÁŠHO JEŽIŠA KRISTA, MILUJÚCEHO ĽUDÍ (CHRISTA ČELOVIKOĽUBCA)
Veľký sviatok.
Večiereň. Parémie: 1 Jn 4, 9 – 16; Iz 12, 1b – 6; Iz 49, 8 – 10.
Utiereň. Evanjelium: Jn 36. začalo (10, 9 – 16)
Božská liturgia. Apoštol: 306. začalo (Hebr 2, 11 – 18); Evanjelium: Jn 9. začalo (3, 13 – 17)
Tradícia na Západe. Začiatky osobitnej úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu siahajú až do 12. stor. k sv. Anzelmovi a sv. Bernardovi. Po zjaveniach Božského Srdca rehoľnej sestre Margite Márii Alacoque z rádu Navštívenia Panny Márie vo francúzskom Paray-le-Monial v 2. polovici 17. storočia sa táto úcta začala veľmi šíriť. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Katolícku cirkev ustanovil roku 1856 pápež Pius IX. V roku 1956, pri príležitosti 100. výročia zavedenia sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vydal pápež Pius XII. encykliku s názvom Haurietis Aquas (Čerpajte vodu, porov. Iz 12, 13), v ktorej vysvetlil teológiu úcty k Božskému Ježišovmu Srdcu.
Veľký šíriteľom tejto úcty k Božského Srdcu v Prešovskej a Mukačevskej eparchii bol v prvej polovici 20. stor. bl. Pavel P. Gojdič OSBM spolu s rádom baziliánov. Moleben k Božskému Srdcu sa stal medzi gréckokatolíckymi eriacimi veľmi obľúbenou pobožnosťou, ktorá sa zvykla spevať počas mesiaca júna.
O kulte Božského Srdca vo Východnej cirkvi pozri článok Mons. Cyrila Vasiľa SJ: Východné cirkvi a úcta k Božskému srdcu.
