Vatikán 23. októbra (RV) – Na 13. riadnom zasadaní synody biskupov o novej evanjelizácii , ktoré prebieha vo Vatikáne, je medzi synodálnymi otcami aj Mons. Ján Babjak, prešovský arcibiskup a metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu s ním pripravila rozhovor, ktorý prinášame v plnom znení.
Odrazovou plochou rozhovoru bol príspevok, ktorý predniesol arcibiskup Babjak v synodálnej aule…
„Môj príspevok som začal biskupským heslom nášho bl. Petra Pavla Gojdiča – „Boh je láska, milujme ho.“ Potvrdil som, že vďaka hrdinskému svedectvu našich biskupov kňazov v čase komunizmu nám Pán Boh žehná hojnými kňazskými povolaniami. Položil som dôraz na horlivosť a svätosť kňazov a biskupov. My musíme byť zapálení, aby sme mohli zapaľovať druhých. Poukázal som na dôležité poslanie otca v rodine. Vidím veľkú potrebu venovať viac sa venovať otcom, mužom, aby dávali dobrý príklad svojim deťom. Aby duchovnú formáciu v rodine neprenechávali iba na manželku. A samozrejme, Sväté Písmo najmä počas tohto roka viery, by malo byť na tom stole, kde obedujeme, aby sme mohli prijímať aj ten duchovný pokrm. Tiež som poukázal na dôležitosť pútnických miest a formačných centier. V Prešovskej archieparchii máme centrum pre mládež, pre rodinu, pre Rómov. A tieto miesta vidím ako veľmi dôležité a vynikajúce miesta novej evanjelizácie. A tiež som povedal otvorene, že doteraz sme v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku nenabrali dostatočnú odvahu ohlasovať evanjelium mimo chrámov, mimo formačných či pútnických miest. Ale už sme o tom hovorili viackrát, že je to potrebné a na Slovensku to už iste funguje a počul som to už aj ja z viacerých miest, že ľudia našli odvahu. Považovali ich spočiatku za nejakých členov siekt. Ale keď sa prezentovali, boli ochotní rozprávať sa, komunikovať. Teda myslím si, že toto je jedná z ciest, aby sme takto vyšli k ľuďom. A jedno, čo je také veľmi dôležité a zaznelo viackrát na tejto synode je taká reflexia na nad slovami Svätého Otca, že to človek prijíma, čo je aj krásne. Spomínam si ešte na prof. Šoku v seminári v Bratislave, ktorý nám prízvukoval, že pravda musí byť ľúbivá, krásna, musí byť povedaná milými slovami.“
A teraz sa dotknime vášho programu mimo pracovných zasadaní…
„Okrem prvej pontifikálnej omše som sa zúčastnil ešte aj na ďalšej 11. októbra, ktorou Svätý Otec začal Rok viery. Ďalšou udalosťou bola archijerejská svätá liturgia pri príležitosti posviacky obnoveného katedrálneho chrámu sv. Sofie na Via Bocea, ktorý postavil patriarcha Jozef Slipý s takou veľkou víziou do budúcnosti, pre evanjelizáciu ukrajinských ľudí, ktorí prichádzajú do sveta. Prítomní boli mnohí ukrajinskí biskupi a nielen z Ukrajiny, ale aj celej Európy a ba aj z Ameriky, Kanady a Austrálie. Prišli aj veriaci v hojnom počte okolo 5 000 ľudí. Zúčastnil som sa tiež v pondelok na archijerejskej svätej liturgii v Bazilike sv. Petra s ukrajinskými biskupmi a pútnikmi. A v utorok večer som bol v Poľskom inštitúte, kde si Poliaci pripomenuli výročie voľby Svätého Otca Jána Pavla II. Počas zasadaní vatikánskeho koncilu býval práve v tomto inštitúte a ten teraz bol obdarovaný relikviou Svätého Otca. Boli tam poľskí kardináli, biskupi, kňazi, ktorí študujú v Ríme. Bol som nadšení atmosférou, ktorá tam bola.“
Ako vyzerá rámec bežného dňa tu na Synode?
„Každý deň, ráno o pol siedmej moje kroky smerujú na Kongregáciu pre východné cirkvi, pretože tam začíname deň utierňou spolu s arcibiskupom Cyrilom a dvoma spolubratmi. Takže vytvárame takéto duchovné spoločenstvo. Po modlitbe sa vraciam na kúriu na raňajky a odtiaľ utekám do Auly Pavla VI.“
Prejdime ku konkrétnemu dopadu synody na miestne cirkvi…
„Už doteraz ponúknuté podnety, ktoré budú ešte viac rozvinuté v jazykových skupinách budú potom zakomponované v záverečnom dokumente ako konkrétne odporúčania pre dnešnú dobu. Ako ohlasovať Božie slovo, ako evanjelizovať v dnešnej dobe? Každý biskup, každá cirkev si vezme z toho záverečného dokumentu to, čo bude najviac potrebné pre tú konkrétnu cirkev, čo bude jej najviac dotýkať.
Ale už ten samotný fakt, že sme sa na tri týždne stretli biskupi z celého sveta spoločne sa deliť s radosťami i s problémami v našich miestnych cirkvách a hľadať východisko z dnešnej, môžeme povedať nie utešenej situácie. Je veľmi dôležitý akt a veľmi veľký prínos. Je potrebné aby každý biskup pozval svojich kňazov čerpať z tohto bohatstva. Odznelo tu také konštatovanie, že dokumentov je veľmi veľa, ale chyba je v tom, že tieto poklady zostávajú často iba vytlačené v knihách a že ich nevieme rozmeniť na drobné pre život. Položil som si aj takú otázku sám pre seba: koľko z mojich kňazov pozná dokumenty II. vatikánskeho koncilu? Viem, že bohoslovci ich preberajú na teológii aspoň niektoré, ale predovšetkým by ich mali študovať a z nich čerpať. A myslím si, že tu nie je utešená situácia.“
Hovorilo sa iste aj nedôvere voči Cirkvi?
„Túto nedôveru vytvárajú média s jasným zámerom, chcú Cirkev diskreditovať. Vidím, že tu je veľké manipulovanie niektorých ľudí, ktorým záleží konkrétne na tom, aby percenta Cirkvi išli veľmi dole. Aby spoločnosť sa nemohla nazývať, že je kresťanskou.“
Čo by podľa vás mohlo byť odporúčaním pre tých, ktorí by potrebovali nanovo objaviť, že je to práve Cirkev, ktorá im môže vrátiť pokoj do duše?
„No v prvom rade treba začať sám od seba, aby si každý položil otázku, som ja dôveryhodný pre tých druhých? Toto čo robím, robím sto percentne, snažím sa to robiť na sto percent? Nefušujem niečo vo svojom živote, vo svojom srdci? Ako člen Cirkvi alebo ako člen tejto spoločnosti. Ja si myslím, že týmto ľuďom treba otvorene povedať. Viete, obnova sa začína vždy od seba, od môjho srdca, môjho správania, od môjho života. Keď si ja urobím poriadok vo svojich veciach a vtom svojom priestore, v ktorom som a keď s snažím byť dôveryhodnejší, ale nielen dôveryhodnejší pred inými, ale sám pred sebou, pred svojim svedomím a samozrejme pred Bohom, tak potom môžem to čakať aj od druhých. A keď takto človek začne, tak potom bude oveľa opatrnejší pri kladení všelijakých otázok hierarchii a podobne.“
Rozmýšľali ste, čo po návrate na Slovensko? Alebo ako na to, aby sa vám podarilo odovzdať toto všetko?
„Už mi napadla taká myšlienka, že keď sa vrátim domov, tak tá permanentná formácia bude vychádzať práve z tohto dokumentu tejto synody. Sám cítim, že je tu veľká zodpovednosť aj moja, potom aj kňazov, aby to spoznali a odovzdávali ďalej, obohacovali s tým veriacich. A myslím, že sa to odzrkadlilo aj v dnešnej situácii, pretože keby všetky dokumenty, ktoré Svätá stolica, Svätý Otec vydal, keby boli realizované, keby boli žité, iste tá situácia dnes by vyzerala inak. Tých podnetov bolo veľmi veľa a niektoré boli nieže odvážne, ale triafajú do živého. Viacerí hovorili, že najprv sa musia evanjelizovať tí, ktorí majú byť evanjelizátormi pre druhých. A odovzdávať Božie slovo s radosťou, to tam bolo tiež veľakrát podčiarknuté, že hovoríme o tom, čo je najdôležitejšie, čo je najpodstatnejšie. A veľakrát to hovoríme tak pesimistický a s takou zachmúrenou tvárou, že nikoho to nemôže osloviť, lebo tí ľudia povedia, no ale keď vy hovoríte o Božom slove, o večnom živote, o Kristovom víťazstve nad hriechom, nad smrťou.“
Zdroj: TK KBS (Pripravila: Jaroslava Kochjarová CJ/Prepísala: Jolanka Šinajová)
