V stredu, 30. januára 2013 si Bratislavská gréckokatolícka eparchia pripomína piate výročie svojho vzniku. Eparchiu zriadil 30. januára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. v rámci nového kánonického usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a za jej prvého eparchu vymenoval Mons. Petra Rusnáka. Sídlom eparchie je hlavné mesto Slovenska – Bratislava.
Gréckokatolícka metropolia sui iuris na Slovensku. Ustanovenie bratislavskej eparchie (30. 1. 2008) súviselo s reorganizáciou štruktúry Gréckokatolíckej cirkvi na Slovenku a vytvorením metropolie sui iuris (cirkevnej provincie svojho práva), pozostávajúcej z troch eparchií (Prešovskej archieparchie, Košickej eparchie a Bratislavskej eparchie) s metropolitným sídlom v Prešove. Hlavou Metropolie je prešovský arcibiskup a metropolita, Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, PhD.
Mons. Peter Rusnák bol za biskupa konsekrovaný 16. februára 2008 v Prešove (hlavný svätiteľ – kardinál Jozef Tomko); do úradu bol uvedený 9. marca 2008 v Bratislave prešovským arcibiskupom metropolitom Mons. Jánom Babjakom SJ. Biskup Rusnák je členom Rady hierarchov Gréckokatolíckej metropolie na Slovensku ako aj členom Konferencie biskupov Slovenska, v rámci ktorej je predsedom Sociálnej subkomisie a predsedom Rady pre laické a apoštolské hnutia. Biskup Rusnák je v rámci KBS poverený aj koordinovaním aktivít na ochranu nedele na Slovensku.
Bratislavská eparchia bola vyčlenená z pôvodnej Prešovskej eparchie a zahŕňa územie západného a stredného Slovenska. Eparchia má 15 farností, a to v krajských a okresných mestách. Tieto farnosti boli postupne zriaďované v rámci vtedajšej Prešovskej eparchie od r. 2003, okrem dvoch tradičných historických farností na Horehroní – Šumiac a Telgárt. V Bratislavskej eparchii pôsobí v súčasnosti 22 kňazov, prevažne mladšieho veku.
Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov r. 2011 má Bratislavská eparchia 16.841 veriacich. Eparchia je rozčlenená na štyri protopresbyteráty (dekanáty): Banská Bystrica, Bratislava-Trnava, Nitra-Trenčín a Žilina. Eparchiu tvoria gréckokatolíci v diaspóre, ktorí sa v minulosti prisťahovali z východného Slovenska z dôvodu štúdia, za prácou, rodinou, či z iných dôvodov. Trend migrácie z východného Slovenska trvá naďalej.
Patrónmi eparchie sú apoštoli sv. Peter a Pavol. Katedrálou je Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave (na Ondrejskom cintoríne, ul. 29. augusta), v ktorom sa uchovávajú pravé relikvie Kristovho kríža.
Súčasnosť. V súčasnosti v eparchii pôsobí 22 kňazov. Pri svojom vzniku mala 16 kňazov a 1 diakona. Biskup Peter Rusnák za uplynulých päť rokov vysvätil jedného kňaza, ktorý pôsobí v eparchii a trom kandidátom udelil nižšie svätenia (služba kantora, lektora a nositeľa sviece pri bohoslužbe v chráme a zaradenie do duchovného stavu).
Zaujímavosťou je, že gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Žiline má výsadu duchovného puta s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme a privilégium úplných odpustkov.
Každoročne sa v Bratislavskej eparchii konajú tri odpustové celoeparchiálne slávnosti, a to v Katedrále svätého Kríža v Bratislave (29. júna na sviatok sv. Petra a Pavla, 14. septembra na sviatok Povýšenie sv. Kríža) a v Šaštíne (na sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky).
Pastoračné aktivity. Pastorácia v eparchii – nakoľko ide o diaspóru – má svoj špecifický charakter. Prvoradým poslaním Cirkvi je ohlasovať evanjelium – dobrú zvesť Ježiša Krista. To sa uskutočňuje cez katechizáciu a klasickú pastoráciu vo farnostiach. Farské spoločenstvá v eparchii sú spravidla počtom malé, ale o to viac vynikajú bratským spolunažívaním a rodinnou atmosférou.
Vo viacerých farnostiach sa ujala tradícia organizovať každoročne Deň farnosti, ktorý začína bohoslužbou a pokračuje spoločným výletom a obedom. Tiež sa rozvíja spolupráca medzi susediacimi farnosťami z blízkych miest (napr. Zvolen a Banská Bystrica, Trenčín a Prievidza, Šumiac a Telgárt), a to zorganizovaním spoločnej púte alebo vzájomnou účasťou veriacich na odpustových slávnostiach.
Aktuálnou výzvou je mapovať prítomnosť gréckokatolíkov v diaspóre na strednom a západnom Slovensku, hlavne vo väčších mestách (najnovšie napr. Malacky, Pezinok), a to v spolupráci s miestnymi rímskokatolíckymi duchovnými a ak je to možné, zriaďovať nové farnosti. V niektorých väčších rozvíjajúcich sa farnostiach eparchia plánuje výstavbu svojich pastoračných centier s miestami kultu.
Bratislavská eparchia chce i naďalej – osobitne v prebiehajúcom jubilejnom Roku sv. Cyrila a Metoda – uchovávať a rozvíjať cyrilometodskú tradíciu, a to cez bližšie spoznávanie a prehlbovanie východnej spirituality, byzantsko-slovanský obrad a bohoslužobný jazyk – cirkevnú slovančinu.
Mons. Peter Rusnák ako predseda Rady pre laické a apoštolské hnutia KBS každý rok vedie 14. februára Púť veriacich z hnutí a združení k hrobu sv. Cyrila do Ríma.
Farnosti eparchie sa každoročne aktívne zapájajú do rôznych podujatí venovaných sv. Cyrilovi a Metodovi i sv. Gorazdovi (napr. na Devíne, v Bratislave, vo Zvolene), osobitne prostredníctvom chrámových zborov (Kyrillomethodeon, Chrysostomos), ale aj cez organizovanie vedeckých konferencií napr. v spolupráci so Slavistickým ústavom Jána Stanislava SAV.
Zaujímavou pastoračnou aktivitou pre deti z farností je letný eparchiálny tábor (LET), ktorý vedú kňazi a animátori, zameraný na biblické témy s cieľom priblížiť deťom Božie slovo v dejinách spásy ako aj bližšie spoznať krásu východného obradu;
Piate výročie. Pri príležitosti piateho výročia ustanovenia Bratislavskej eparchie bude v stredu 30. januára 2013 o 17.00 hod. v Katedrále Povýšenia Pánovho Kríža slúžiť archijerejskú sv. liturgiu bratislavský eparcha, vladyka Peter (Rusnák) spolu s kňazmi zo všetkých farností eparchie a za účasti veriacich. Pri tejto slávnosti bude zároveň zverejnený Dekrét o začatí Eparchiálneho zhromaždenia.
Eparchiálne zhromaždenie je poradné spoločenstvo Cirkvi, na ktoré sú pozvaní zástupcovia kňazov a laikov, a ktoré biskupom metropolie poskytuje pomoc v záležitostiach väčšieho významu, najmä na primerané usporiadanie foriem a prostriedkov apoštolátu a cirkevnej disciplíny, berúc do úvahy okolnosti súčasnej doby a spoločné dobro miestnej Cirkvi (porov. kán. 140 – 145, 172 CCEO – Kódex kánonov východných cirkví).
