Vatikán (20. marca) – Svätý Otec František prijal v stredu 20. marca na audiencii niekoľko desiatok delegátov kresťanských cirkví, cirkevných spoločenstiev a ďalších svetových náboženstiev, ktorí sa zúčastnili na utorkovej pápežovej inauguračnej sv. omši. Boli medzi nimi čelní predstavitelia Pravoslávnej cirkvi: ekumenický patriarcha Bartolomej I., metropolita Hiliarion za moskovský patriarchát, predstavitelia Anglikánskej cirkvi a rôznych protestantských cirkví, predstavitelia medzinárodných ekumenických organizácií, ako aj Claudio Epelman, zástupca Latinskoamerického židovského kongresu.
Ekumenického patriarchu Konštantínopolu Bartolomeja I. a metropolitu Hilariona, ktorý zastupoval moskovský patriarchát, prijal pápež František aj na osobitnej audiencii.
Hlavný predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi Bartolomej I. počas audiencie vyjadril nádej, že by sa mohli s pápežom stretnúť v Jeruzaleme, aby tak zvýraznili 50. výročie slávneho stretnutia a objatia ich predchodcov Pavla VI. a Patriarchu Athenagorasa.
Líder Pravoslávnej Cirkvi Bartolomej podaroval pápežovi pri stretnutí malú ikonu a pápež František mu daroval kríž.
Pápež prijal na osobitnej audiencii aj metropolitu Hilariona (zastupoval patriarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla), ktorý mu daroval ikonu Panny Márie Pokory.
„Modlite sa za mňa, aby som bol pokorný“ – povedal v tejto súvislosti pápež.
Týmito stretnutiami začal pápež dialóg s kresťanskými denomináciami.
Pred tisíc rokmi na seba pravoslávny patriarcha a pápež vzájomne udelili exkomunikáciu, čo vošlo do dejín ako veľká schizma, či rozkol v r. 1054. Až pápež Pavol VI. sa v r. 1964 stretol s ekumenickým patriarchom Athenagorasom v Jeruzaleme, čo viedlo k sňatiu exkomunikácie z roku 1054. Bol to veľmi dôležitý krok smerom k obnoveniu spoločenstva medzi Rímom a Konštantínopolom. Ovocím toho stretnutia bol spoločné katolícko-pravoslávne vyhlásenie z roku 1965, ktoré bolo prečítané 7. decembra 1965, súčasne v Ríme (na verejnom zasadnutí na záver Druhého vatikánskeho koncilu) a na slávnostnom ceremoniáli v Istanbule. Vyhlásenie neukončilo rozkol, ale bolo prejavom túžby po väčšom zmierení medzi dvoma cirkvami.
Podľa RV a romereports.com spracoval Stanislav Gábor
