Napísal 24. júna 2016

Biskup Ján Eugen Kočiš sa v sobotu dožíva životného jubilea: 90-tky

V sobotu, 25. júna t.r. sa Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup apoštolského exarchátu v pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike dožíva životného jubilea – 90 rokov života. Pri tejto príležitosti sa v piatok doobeda konala slávnostná archijerejská bohoslužba v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Prinášame životopis vladyku Jána Eugena Kočiša.

Životopis

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach (okr. Michalovce) v gréckokatolíckej rodine, ako najmladší z ôsmich detí. Jeho otec Juraj Kočiš bol dedinským kolesárom od roku 1928 pracoval v trebišovkom cukrovare, ktorý vtedy sídlil vo Vojčiciach, kam sa presťahoval s rodinou.

Ján Eugen ukončil r. 1938 ľudovú školu vo Vojčiciach následne navštevoval Meštiansku školu v Trebišove (1938-1942). V rokoch 1942-1946 vyštudoval Učiteľskú akadémiu v Michalovciach, kde 18. júna 1946 zmaturoval. Po maturite pracoval rok ako učiteľ v škole v Malej Tŕni.

V roku 1947 vstúpil do kňazského seminára v Prešove a začal štúdium na tamojšej Vysokej škole bohosloveckej. Prešovský biskup Pavol P. Gojdič OSBM, ktorý bol internovaný v biskupskej rezidencii v dobe pripravovanej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR v liste poveril predstavených seminára, aby vytypovali a pripravili súcich bohoslovcov štvrtého ročníka, ktorí by mohli prijať neverejnú kňazskú vysviacku. Tú mal potom udeliť pomocný biskup Vasiľ Hopko bohoslovcom Mikulášovi Chanáthovi a Eugenovi Kočišovi, ktorí už v tom čase boli rozhodnutí prijať ordináciu v celibáte. Zámer sa však nakoniec neuskutočnil.

Dva dni pred konaním Prešovského soboru (28. apríla 1950) opustili bohoslovci seminár. Ján Eugen Kočiš sa zamestnal v Bystrom nad Topľou, kde pracoval na výstavbe cementárne v učtárni. Po tom, čo sa dozvedel, že ho v práci hľadali príslušníci ZNB, odišiel do Fulianky a odtiaľ do Šarišských Sokoloviec k rodičom bohoslovca Jozefa Mašleja. Do Bystrého sa už nevrátil a nastúpil do mäsopriemyslu v Trebišove.

Ján Eugen podobne ako ostatní bohoslovci dostal v septembri 1950 povolávací rozkaz na nástup na vojenskú službu a bol zadelený do PTP v meste Libavá na Morave. Neskôr pracoval na výstavbe novej železničnej trate na Sázavu.

Po Prešovskom sobore udržiaval Ján Eugen kontakt so svojím špirituálom o. Ivanom. Ljavincom, ktorý sa skrýval najprv v Michalovciach a potom v Kežmarku a ktorý pomohol zariadiť kňazskú vysviacku u rožňavského rímskokatolíckeho biskupa Róberta Pobožného. Ján Eugen Kočiš bol tajne vysvätený na kňaza 1. januára 1951, v posledný deň svojej dovolenky, v nemocničnej kaplnke v Rožňave vo večerných hodinách. V PTP bol ešte tri roky ako, a to na rôznych miestach (napr, v Orlovej a Karvinej). Do civilu bol prepustený až 31. decembra 1953.

Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou ako expedient. Voľný čas využíval k pastoračným cestám po dedinách a mestách východného Slovenska, aby poslúžil opusteným gréckokatolíckym veriacim.

V rokoch 1954-1955 udržiaval kontakt s o. Ivanom Ljavincom ktorý mal od biskupa Vasiľa Hopka jurisdikciu ako generálny vikár Gréckokatolíckej cirkvi v katakombách. Keď bol 2. júla I. Ljavinec zatknutý, bolo len otázkou času, kedy príde ŠtB zatknúť aj Jána Eugena Kočiša. ŠtB ho už koncom júla hľadala v zamestnaní. Vopred varovaný pred zatknutím, o. Kočiš ušiel a začal sa ukrývať na viacerých miestach na východnom Slovensku. K jeho zatknutiu došlo až 7. februára 1958.

Po opakovaných súdnych procesoch v Prešove a na Pankráci v Prahe bol odsúdený na štyri roky väzenia, z ktorých si odsedel dva a ďalšie dva boli amnestované. V dôsledku vedľajšieho trestu – zákaz pobytu v košickom a prešovskom kraji – po prepustení pracoval v podniku Plynostav Pardubice ako kopáč, a to až do roku 1968.
Od 1. mája 1968 bol požiadaný, aby začal pomáhať internovanému biskupovi ThDr. Vasiľovi Hopkovi v Oseku u Duchcova, s korešpondenciou v dôsledku Pražskej jari. Od 1. augusta 1968 bol ustanovený za správcu farnosti Klenov pri Prešove.

Novoustanovený prešovský ordinár Ján Hirka ho povolal do ústredia Gréckokatolíckej cirkvi v do Prešova. Mal sa stať kancelárom ordinariátu, ale štátne orgány po polroku oddiaľovania udelili štátny súhlas len do funkcie ceremoniára a aktuára, v ktorých pracoval 21 rokov a 4 mesiace. V tejto dobe ordinár opakovane žiadal štátne orgány o súhlas pre kancelára, avšak marne. Potom bo o. Kočiš od 01.októbra 1991 správcom farnosti Ďurďoš.

Po rozdelení ČSFR v januári 1993 bol zriadený Biskupský vikariát v Prahe pod jurisdikciou Prešovského biskupstva. Biskup Mons. Ján Hirka vymenoval o. Kočiše za kancelára Biskupského vikariátu. Keď o tri roky Svätý Otec Ján Pavol II. erigoval v Prahe Apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu, prvý exarcha biskup Mons. Ivan Ljavinec následne vymenoval o. Kočiša za generálneho vikára (protosynkela). V marci 2002 (23. marca) ho Svätý Otec vymenoval za pápežského preláta za jeho zásluhy pri obnovení Gréckokatolíckej cirkvi a za jeho účinnú pomoc pri vytváraní štruktúr Apoštolského exarchátu v ČR.

vladyka eugenDňa 24. apríla 2004 bol Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa abrittského. Biskupskú konsekráciu prijal 15.mája 2004 v Prahe. Hlavným svätiteľom bol Mons. Jura Dždudža a spolusvätiteľmi boli Mons. Ján Babjak, prešovský biskup a Mons. Ladislav Hučko apoštolský exarcha v Prahe. Od 7.októbra 2006 byl emeritován. V lete 2002 a vrátil späť do Prešova, kde prežíva jeseň života.

Na mnohaja i blahaja ľita, vladyko

Podľa knihy J. BABJAKA Zostali verní spracoval -sg-

Kategória: Zo života Cirkvi