Najväčšie pútnické miesto Prešovskej archieparchie v Ľutine navštívilo v nedeľu 21. augusta 20 000 mariánskych pútnikov, ktorí prišli osláviť sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky a pripomenúť si 160. výročie zjavení sv. Mikuláša na Ľutinskej hore.
Sobota – inštalácia relikviára a posviacka kaplniek, spovedníc a kríža
Tohtoročná archieparchiálna púť sa stala významnou aj preto, že v sobotu večer, 20. augusta, prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v miestnej Bazilike minor inštaloval k verejnej úcte relikviár s relikviou bl. Jána Pavla II., ktorú Prešovskej archieparchii daroval krakovský arcibiskup a metropolita kardinál Stanisław Dziwisz. Zároveň vladyka Ján posvätil dve nové kaplnky, z ktorých jedna je zasvätená blahoslaveným gréckokatolíckym mučeníkom – biskupom Pavlovi Petrovi Gojdičovi OSBM, Vasiľovi Hopkovi a rehoľnému kňazovi Metodovi Dominikovi Trčkovi CSsR a je na nej osadený umelecký reliéf od akademického sochára Otmara Olivu, ktorý bude aj budúcim generáciám pripomínať vernosť gréckokatolíckych biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich v utrpení počas komunizmu, ale aj vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu v roku 1968. Druhá kaplnka je zasvätená sv. arcibiskupovi a divotvorcovi Mikulášovi. Posvätil aj dvanásť nových spovedníc a obnovený kríž na skale nad areálom baziliky. Začalo sa tiež s úpravami aj na Ľutinskej hore.
V sobotu večer, počas archijerejskej svätej liturgie v priamom prenose Rádia Lumen, prešovský arcibiskup v homílii zdôraznil význam Božieho slova v živote človeka. Pútnikom dal do pozornosti posynodálnu apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Benedikta XVI. Verbum Domini a dodal: „Áno, slovo Syna Božieho je ten skutočný poklad pre ľudí tohto sveta. Či sú to evanjeliá, Skutky apoštolov alebo listy sv. Pavla, či ostatné knihy Nového zákona, všetky sú pre nás veľkou silou a svetlom na našej ceste pozemským životom. Pravda, je potrebné poznať aj Starý zákon, aby sme videli to úžasné prepojenie, že všetky Božie prisľúbenia Starého zákona majú naplnenie v Novom zákone, v Ježišovi Kristovi. Podobne aj my gréckokatolíci musíme poznať svoju minulosť, aj bolestné päťdesiate roky minulého storočia, ktoré znamenali likvidáciu našej cirkvi, jej pochovanie a po osemnástich rokoch jej vzkriesenie, aby sme porozumeli súčasnému rozkvetu Gréckokatolíckej cirkvi a jej poslaniu. Z vyznávania viery a z utrpenia našich mučeníkov biskupov, kňazov i veriacich sa zrodilo hojné Božie požehnanie. Buďme všetci veľmi zodpovední, vážme si tieto Božie dary a rozvíjajme ich, aby Cirkev rástla a bola znamením Božej lásky a vernosti aj pre dnešného človeka.“ Zároveň za obetavú prácu na pútnickom mieste poďakoval miestnemu duchovnému otcovi Jozefovi Novickému, ako aj Matúšovi Havrilovi, ktorého ocenil medailou bl. Pavla Petra Gojdiča OSBM.
Bohatý duchovný program pokračoval celú noc v Bazilike minor v obci, aj na Ľutinskej hore. Priestor mala nová evanjelizácia skrze hlbokú byzantskú duchovnosť i prostredníctvom hnutí a spoločenstiev, ktoré pôsobia v Prešovskej archieparchii.
Nedeľa – sláviace spoločenstvo Cirkvi
V nedeľu odpustová slávnosť vyvrcholila slávnostnou archijerejskou svätou liturgiou v priamom prenose Slovenskej televízie, ktorej hlavným celebrantom bol prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a homíliu pútnikom ohlásil košický eparcha Milan Chautur CSsR, ktorý vyznal, že pôvodne mal homíliu na tejto púti predniesť banskobystrický biskup Rudolf Baláž, ktorého si však Pán povolal k sebe. Preto, ako povedal, rozhodol sa ohlásiť Božie slovo v duchu mariánskej úcty zomrelého biskupa Rudolfa. A on, keď hovoril o Panne Márii, dával do popredia dve skutočnosti, a to, že základom mariánskej úcty je matka. Preto často hovoril o viere svojej matky, ktorá ho kresťansky vychovávala. Druhou skutočnosťou je trvalé pokánie, ku ktorému ľudí pozýval počas fatimských sobôt, ktorých sláveniu ako biskup pravidelne predsedal. „Každá dobrá matka chce pre dieťa len to najlepšie. Ako je potom možné, že naše dobré mamy veľakrát zabúdajú upriamovať pozornosť detí na to, čo je trvalé, večné…“, zamyslel sa vladyka Milan. Preto matky povzbudil, aby pripravovali svoje deti aj na stretnutie s Bohom, aj na večnosť. O pokání sa vyjadril, že je to trvalý stav duše, v ktorom si človek stále viac uvedomuje svoju hriešnosť, nie však preto, aby upadal do pesimizmu, ale aby sa s dôverou obrátil k Bohu: „Boh aj hriešnika vie zakomponovať do dejín spásy. Aj my hriešnici môžeme byť blažení, ak skrze pokánie smerujeme k Bohu.“
Gréckokatolícki pútnici zaslali pozdravný list Svätému Otcovi Benediktovi XVI., v ktorom uvádzajú: „Svätý Otec, ďakujeme Vám za Vaše homílie, príhovory, encykliky, exhortácie, či knihy, za službu Petra, ktorou nás evanjelizujete a posilňujete vo viere. Ďakujeme dobrotivému Bohu za dar, ktorý nám dáva vo Vašej osobe a službe. Táto odpustová slávnosť je súčasťou duchovnej prípravy na jubilejný rok 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Prosíme Pána, aby ste pri tejto príležitosti mohli navštíviť našu krajinu a stretnúť sa aj s veriacimi Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.“
Na slávnosti sa zúčastnilo sedem biskupov. Popri vladykoch Jánovi a Milanovi aj vladyka Vasile Bizau z Baia Mare z Rumunska, vladyka Atanáz Orosz, apoštolský exarcha z Miškolca z Maďarska, vladyka Benedikt Aleksijčuk, pomocný biskup Ľvovskej archieparchie, Mons. Wiesław Lechowitz, pomocný biskup Tarnowskej diecézy z Poľska a vladyka Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný pražský biskup. Koncelebrovalo veľa kňazov byzantského a latinského obradu zo Slovenska a zahraničia, medzi ktorými bol aj bývalý jasovský opát Tomáš Bartal, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku prof. Tadeusz Zasępa a riaditeľ Biskupského úradu v Banskej Bystrici Mons. Vladimír Farkaš. Medzi pútnikmi bol aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík a ďalší hostia, sponzori a obetaví ľudia, ktorým vladyka Ján poďakoval za pomoc pri zveľaďovaní pútnického miesta. Miestny farár Jozef Novický vyjadril vďaku otcovi arcibiskupovi Jánovi za jeho iniciatívy pre Ľutinu, ktorá je jeho srdcovou záležitosťou podobne ako Litmanová.
Z histórie pútnického miesta
História pútnickej tradície v Ľutine sa začala písať 19. augusta 1851, kedy sa na Ľutinskej hore zjavil sv. Mikuláš chudobnej vdove Zuzane Fekete a hovoril jej o dôležitosti slávenia nedele a sviatkov. Zjavenia sa opakovali niekoľkokrát, a to aj v nasledujúcich dňoch. Sv. Mikuláš dal Zuzane ikonu Presvätej Bohorodičky, aby ju odovzdala miestnemu duchovnému otcovi. Následkom týchto udalostí, ktoré boli pozorne preskúmané, vydal Svätý Otec Pius IX. 11. mája 1855 apoštolské breve o plnomocných odpustkoch pre toto miesto. 22. júna 1988 Svätý Otec bl. Ján Pavol II. povýšil miestny chrám na Baziliku minor. Na archieparchiálnej odpustovej slávnosti v auguste 2010 bol slávnostne zverejnený dekrét z 9. júna 2010, ktorým bola táto bazilika a celé pútnické miesto pričlenené k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme a zviazané s ňou duchovným putom, s čím je spojené ďalšie privilégium plnomocných odpustkov pre pútnikov v Ľutine.
Zdroj: IS ABU/Ľubomír Petrík
