Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SSNPM) je prvou činnou kongregáciou (rehoľou) byzantského obradu, ktorá vznikla pre potreby ukrajinských gréckokatolíkov koncom 19. stor. v Haliči. V súčasnosti – ako sa uvádza na oficiálnej stránke tejto rehole (www.sisterssmi.org) – je otvorená aj na potreby iných národov, bez ohľadu na ich vierovyznanie či konfesionálnu príslušnosť. Jej cieľom je oslavovať Boha, „vychovávajúc srdce národa a slúžiac tam, kde je to najpotrebnejšie – pozdvihovať národ duchovne, morálne a kultúrne.”
Dejiny. Kongregácia Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SSNPM) bola založená v r. 1892 v dedinke Žužeľ (dnes Žužeľany) v západnej Haliči v Sokaľskom regióne (Ukrajina). Išlo o prvú ukrajinskú rehoľu apoštolského života, ktorá sa zrodila z aktívnej spolupráce rehoľného a eparchiáleho duchovenstva, a to konkrétne baziliánskeho kňaza o. Jeremiáša Lomnického OSBM a preláta o. Cyrila Seleckého, horlivého a oddaného farára v dedinke Žužeľ a Sr. Jozafaty Hordaševskej, ktorú pápež Ján Pavol II v júni 2001 vyhlásil za blahoslavenú.
Spoluzakladatelia. Spomínané tri osoby, zapálené za ideu novej rehole, považuje kongregácia za svojich spoluzakladateľov. Každý z nich prispel do toho diela vlastným dielom. O. Jeremiáš bol duchovným radcom a viedol prvé sestry; o. Cyril sa staral o ich materiálne zabezpečenie v prvých rokoch existencie kongregácie; a bl. sr. Jozafata sa stala živým príkladom, ako uskutočňovať ideál modlitby a služby a byť nablízko núdznym v realite každodenného života.
Rozvoj kongregácie. Koncom 19. stor., keď v istom čase (1894 r.) zrazu vzrástol počet mladých dievčat, ochotných slúžiť Bohu, Cirkvi a chudobnému ukrajinskému národu, vznikla potreba otvoriť noviciát pre nové kandidátky v Krystynopoli (dnes Červonohrad), a následne ďalších rehoľných domov vo všetkých troch vtedajších eparchiách západnej Ukrajiny: přemyšlskej, ľvovskej a stanislovovskej (dnes ivano-frankivská).
Medzi gréckokatolíkmi v diaspore. O desať rokov neskôr nová kongregácia už tak vzrástla počtom, že mohla vyslať štyri rehoľné sestry do Kanady za ukrajinskou emigráciou. V r. 1935 tamojšie sestry rozšírili svoj apoštolát aj na USA a r. 1994 na Austráliu. V r. 1910 vycestovalo sedem sestier do Brazílie. Na pozvanie ukrajinského gréckokatolíckeho biskupa z Argentíny, brazílske sestry rozšírili svoje pôsobenia od r. 1965 aj na Argentínu. Patrí teda k výraznej charakteristike kongregácie, že ide pôsobiť medzi gréckokatolíkov, ktorí sa vysťahovali zo svojej pôvodnej vlasti, či regiónu.
Počnúc od r. 1902 kongregácia rozvinula svoje pôsobenie v eparchiálnych úradoch a kňazských seminároch v rôznych častiach Európy; najprv v Ľvove, potom v Chorvátsku (Križevci), Srbsku a v r. 1928 na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi (v prešovskej a mukačevskej eparchii).
Prenasledovanie. Po druhej svetovej vojne, v dôsledku zmeny politickej situácie (nové štátne hranice, pripojenie Ukrajiny a Podkarpatska k ZSSR) istá skupina sestier vrátane rehoľných predstavených odišla cez Československo do Ríma, kde už vtedy pracovali sestry služobnice v Kolégiu sv. Jozafata. Postupne hľadali miesto, kde by mohli zriadiť nový generálny dom kongregácie, čo sa im aj podarilo. Dekrétom zo dňa 15. mája 1947 bol teda generálny dom kongregácie premiestnený z Ľvova do Ríma, kde sídli dodnes na Via Cassia 102. Ďalšie sestry zostali v Poľsku, Srbsku a Slovensku, kde dodnes pôsobia medzi gréckokatolíkmi. Postupne sa tieto neveľké komunity sestier rozvinuli na provincie s vlastným noviciátom.
Ako odpoveď na potreby Cirkvi v 60-tych rokoch minulého, začali sestry služobnice pôsobiť medzi deťmi a mládežou a tiež pri starostlivosti o chorých tam, kde majú svoje misijné stanice: vo Francúzsku (Paríž, Lurdy) a Veľkej Británii (Londýn, Bradford).
V súčasnosti sestry služobnice pôsobia v 15 krajinách sveta. Snažia vykonávať svoj apoštolát vo vernosti prvotnej charizme svojich zakladateľov, a to vzhľadom súčasné životné podmienky.
Prešov. Do prešovskej eparchie prišli na pozvanie biskupa bl. Pavla P Gojdiča OSBM, a to 14. septembra r. 1928 do Prešova, kde viedli sirotinec.
Slovenská provincia. Na Slovensku sú sestry služobnice združené v Provincii Svätého Ducha, v ktorej pôsobí vyše 70 rehoľných sestier. Svoj provinciálny dom majú na Sládkovičovej ul. v Prešove. Okrem neho žijú sestry v ďalších 14 komunitách v prešovskej a košickej eparchii. Sr. Štefánia Jurčenková v súčasnosti pôsobí v generálnom dome v Ríme ako generálna radkyňa. Provinciálnou predstavenou je sr. Petra Sičáková, ktorá vstúpila do rehole tajne ešte počas totality.
Sestry služobnice pred r. 1950 v Prešove viedli sirotinec. Po r. 1968 pôsobili niektoré sestry verejne v sakristii katedrály. Bola to napr. sr. Eufémia (pôvodom z Přemyšla) a niektoré ďalšie tzv. Dubčekove sestry, medzi nimi napr. sr. Tarzícia. Väčšina sestier však ďalej v dôsledku normalizácie pôsobila tajne, nemohli nosiť rehoľné rúcho, keďže režim nedovoľoval reholiam verejne pôsobiť.
Svoju apoštolskú činnosť mohli naplno rozvinúť až po r. 1989. Začali pôsobiť v kňazskom seminári (tam bol predtým sirotinec, ktorí viedli), potom tiež na biskupskom úrade v Prešove i v Košiciach, v nemocniciach, v katechéze, v pastorácii mládeže atď. V Prešove napr. vedú Dom sv. Kozmu a Damiána, kde poskytujú sociálne a opatrovateľské služby pre starých a nemocných.
Erb kongregácie, schválený na prvej generálnej kapitule v Ľvove v r. 1907 sa skladá z písmena M (prvé písmeno mena P. Márie), nad ktorým je umiestnený kríž – prameň a cieľ života sestier. Okolo písmena „M“ sú umiestnené tri malé hviezdy.
Tieto hviezdičky majú mnohostrannú symboliku: symbolizujú tri teologálne čnosti: vieru, nádej a lásku; tiež sú symbolom troch rehoľných sľubov (poslušnosť, čistota a chudoba) a troch čností, ktorými sa majú vyznačovať sestry služobnice: tichosť, pokora, a vzájomná láska. Hviezdičky predstavujú aj tri základné charizmy kongregácie: katechéza (výchova), starostlivosť o chorých, a o krásu Božieho domu. Heslom kongregácie znie: „Sláva Bohu, česť Márii, nám pokoj!“.
Ďalšie informácie o kongregácii sa možno dozvedieť na ich oficiálnej webovej stránke www.sluzobnice.sk
Spracoval: Stanislav Gábor
Ilustračné foto prevzaté z www.sluzobnice.sk
