Napísal 6. februára 2010

Homília na Mäsopôstnu nedeľu

ikona38[1]Mäsopôstna nedeľa – o Kristovom súde:  Mt zač. 106 (25, 31 – 46)

 31Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. 32Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33Ovce si postaví sprava a capov zľava. 34Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. 35Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.«

37Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« 40Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« 41Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« 44Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?« 45Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« 46A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

 

Homília

Keď sa vysloví slovo súd, akosi automaticky nás napadne, že niekoho súdia za nejaký priestupok. V našom vedomí je vždy súd spojený s porušením zákona. A preto aj dnešná Mäsopôstna nedeľa, ktorú nazývame aj Nedeľa o poslednom súde, nás môže na prvý pohľad priviesť, ak nie k strachu, tak aspoň do rozpakov: ako to bude so mnou na poslednom súde? Ale Cirkev nám dnes nedáva toto Slovo, aby sme dostali strach, aby sme si celý svoj život zariadili podľa toho, že na konci nás čaká deň hnevu a zúčtovania. Veď takýto život je potom ozaj jedným obrovským bremenom, ktorý chceme buď zmeniť, alebo úplne odmietnuť.

Keď sme dobre počúvali toto Slovo, aj keď ono hovorí o poslednom súde, vôbec nezačína hrozbou o poslednom zúčtovaní, práve naopak. Ježiš hovorí: „Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25, 34b).

Ježiš nás pozýva mať účasť na tom, čo je Božie. A na inom mieste v evanjeliu  nám dáva aj povzbudenie: „ … zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ A keď mu Tomáš odporuje: „ … nevieme kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedá: „ Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 3 – 6 ). A keď ťa dnes toto Slovo usvedčuje, že ti bolo zaťažko podeliť sa o skyvu chleba, či podať pohár vody, alebo pritúliť pocestného, zaodiať nahého, potešiť chorého, navštíviť väzneného, neboj sa! Ježiš práve preto prišiel, aby zničil tvoj a môj egoizmus, aby sme mohli zomrieť starému človekovi a prijali  jeho lásku. Lásku, ktorá dokáže prekonať naše sebectvo a robí nás novým stvorením. Preto apoštol Pavol, keď sa stretol s touto Láskou mohol v liste Filipanom napísať: „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“( Flp 1, 21 ).

Bratia a sestry, hodnota života nie je v tom, že sa nám podarí viac dávať ako brať, viac slúžiť ako sa dať obsluhovať, viac zabúdať na krivdu ako si ju pamätať a na poslednom súde toto bude naším argumentom, aby sme neboli zaradený na tú zlú stranu. Hodnota života, jeho krása a naplnenie je v tom, že prijímame lásku a sme schopní ju bezhranične dávať ďalej. A toto je celá podstata kresťanstva. Lebo jeho sila nie je v jeho morálnych zásadách, ktoré nás môžu robiť inými voči druhým, v úvodzovkách povedané „ lepšími“. Tie sú aj tak týmto svetom denne spochybňované. Sila kresťanstva je v tom, že ty, kto si v smrti z moci Krista môžeš dostať  život, že ty, ktorého zotročuje hriech, sa v Kristovi stávaš slobodným. Svätý apoštol Pavol v liste Efezanom píše: „ Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci  sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi.“ (Ef 1, 4 – 5).

Preto odpoveď kresťanského športovca, ktorý stojí na najvyššom stúpni víťazstva na otázku, aký má pocit z víťazstva, keď sa mu podarilo ostatných poraziť, by určite znela takto: „ Ja som nezvíťazil nad nimi, ale nad sebou. Nad svojim egoizmom, nad svojou slabosťou a lenivosťou“.

Kresťan nie je lepší od iných, a preto ma miesto po Kristovej pravici. Kresťan je ten, kto má Ježišovho ducha a z jeho moci robí skutky nového života, ktoré ho stavajú po Ježišovej pravici, tak ako On sám sedí po pravici Otca.

Dnešné Slovo nie je ani výstrahou, ani mementom, ale je pozvaním, ktoré keď prijmeme, staneme sa tými, ktorí čakajú na Pána. Príď Pane Ježišu! Maranatha!

-vs-

Ikona Posledného súdu: Východné Slovensko, 17. stor.

Kategória: Homílie