Eminencie, Excelencie,
drahí bratia v biskupskej službe,
drahí bratia a sestry v Kristovi,
Je pre mňa privilégiom a cťou pre účastníkov Plenárneho zasadania CCEE, ktoré sa tento rok schádza v Bratislave pri príležitosti 1150. výročia misie svätých Cyrila a Metoda, že môžeme sláviť Božskú liturgiu svätého Jána Chryzostoma – čiže tú istú liturgiu, ktorú svätí Cyril a Metod priniesli do tejto krajiny – a zažiť tú skúsenosť modlitby, ktorou sa modlili veľkí slovanskí apoštoli. Podľa juliánskeho kalendára nám dnes byzantský lekcionár ponúka na duchovné zamyslenie prvú časť Kristovej eschatologickej reči podľa evanjelia svätého Matúša.
Kristus hovorí o týchto znameniach čias, ktoré sa musia uskutočniť, aby sa naplnili dejiny. Tieto znamenia, ktoré sa týkajú sveta i spoločnosti, sú na jednej strane spojené s hlásaním Božieho Slova všetkým národom a na druhej strane s duchovným rozlišovaním spoločenstva veriacich prostredníctvom viery, proroctiev a historických udalostí.
Práve Božia sila, ktorou je podľa svätého Pavla Kristovo evanjelium (Rim 1,16), hýbe perami kazateľov a spôsobuje pády i povstania kultúr, dotýka sa svedomia ľudí a dáva odvahu Kristovým učeníkom, aby dokázali kráčať aj proti prúdu a víťazili nad prenasledovaním, aj keď nenávidení svojimi súčasníkmi.
Na ruinách chrámu postaveného ľudskou rukou sa podľa presvedčenia svätého Hilára z Poitiers všetkým ukáže, že „človek je hodným toho, aby sa prostredníctvom poznania Syna, vyznávania Otca a poslušnosti prikázaniam, stal Božím príbytkom a večným chrámom… zasväteným prítomnosti Ducha Svätého (Komentár k sv. Matúšovi 25,1).
Nám, pastierom cirkví rozličných krajín európskeho kontinentu, ktorí sa zamýšľame nad laicitou a laicizmom v Európe, Pán dnes posiela svoje potešujúce Slovo: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol; to musí prísť, ale ešte nebude koniec.“ (Mt 24,6). Cieľom ľudských dejín nie je nejaká katastrofa, ale On, samotná osoba Spasiteľa Ježiša Krista, ktorého meno všetci nosíme: sme totiž kresťania, teda tí, čo patria Kristovi.
V týchto dňoch na Ukrajine stojí v centre pozornosti nadchádzajúce stretnutie Ukrajiny a Európskej únie, ktoré sa bude konať vo Vilniuse 29. novembra. Očakáva sa, že naša krajina by konečne mohla byť prijatá a časom vstúpiť do Európskeho spoločenstva. Kresťania na Ukrajine, katolíci, pravoslávni a protestanti, ale aj Židia a moslimovia, na jednej strane jednoznačne podporujú proces európskej integrácie, na strane druhej sa však pýtajú: „Existujú v Európe ešte európske hodnoty? Čo bude s rodinou a náboženským životom na Ukrajine?“ Sám Pán nám však hovorí: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol; to musí prísť, ale ešte nebude koniec.“ V tomto historickom okamihu, keď sa rozhoduje o budúcnosti nielen Ukrajiny, ale aj celej východnej Európy, a teda aj o osude miliónov kresťanov rozličných obradov, prosíme vás o vašu podporu, o vašu solidárnosť a o vašu modlitbu.
V živote Kristovej Cirkvi budeme svedkami bolestnej deštrukcie skamenelej a neautentickej viery. Už teraz zažívame rozpad starých predstáv o Cirkvi, snahy o ochranu jej pohodlnej pozície a falošných ľudských a politických istôt. Čo však nikdy nesmieme dopustiť, je nerešpektovanie ľudskej osoby, ktorú musíme chrániť a zveľaďovať Božím Slovom, aby sa viac a viac stávala chrámom Ducha Svätého.
V dnešnom svete, v ktorom sa rodí nová globálna kultúra, a v nej – ako hovorí Ježiš – z tradičných hodnôt „nezostane kameň na kameni“ (Mt 24,2), počúvajme slovo apoštola: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme: ‚Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny, kto v neho uverí, nebude zahanbený'“ (1 Pt 2,5-6).
Zdroj: TK KBS /prel. Martin Kramara
