V dňoch 24. – 26. mája 2014 sa uskutočňuje apoštolská návšteva Svätého Otca Františka vo Svätej zemi pri príležitosti 50. výročia stretnutia pápeža Pavla VI. a Patriarchu Athenagorasa v Jeruzalme. Motto návštevy je: „Aby všetci jedno boli.“.
V nedeľu 25. mája sa konalo v Jeruzaleme súkromné stretnutie pápeža Františka a konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I., a to na jeruzalemskom konzuláte apoštolskej nunciatúry.
Pápež František a patriarcha Bartolomej tu pri tejto príležitosti po polhodinovom súkromnom stretnutí podpísali spoločnú deklaráciu.
PLNÉ ZNENIE DEKLARÁCIE
Po podpísaní deklarácie prešli obaja – avšak rôznymi vstupmi – na námestie pred Bazilikou Božieho hrobu. Bazilika je spoločne vlastnená latinskou, grécko-pravoslávnou a arménskou apoštolskou cirkvou, pričom bohoslužby tu smú sláviť ešte pravoslávne cirkvi koptského syrského a etiopskeho rítu. Miesta a časy bohoslužieb sú presne určené pravidlami tzv. statusu quo, ktoré stanovil turecký sultán v roku 1757. Kľúče od baziliky vlastnia dodnes dve moslimské rodiny z Jeruzalema. V tejto bazilike sa dnes, po prvýkrát v dejinách konala ekumenická bohoslužba, za účasti všetkých spomínaných cirkví a prítomní boli tiež biskupi anglikánskej a luteránskej cirkvi.
Rímskeho biskupa a patriarchu Bartolomeja pred chrámom privítali predstavení troch komunít: grécko-pravoslávnej, arménsko-apoštolskej a zástupca františkánskej kustódie. Obaja predstavitelia si hneď pri vstupe baziliky pokľaknutím a bozkom uctili tzv. Kameň pomazania, posvätné miesto, na ktoré bolo podľa tradície položené Ježišovo telo po zložení kríža, ako si to pripomíname v 13. zastavení Krížovej cesty.
„Kristus vstal z mŕtvych!“ – týmito slovami začal svoj uvítací príhovor grécko-pravoslávny patriarcha Teofil III., ktorý bol hostiteľom dnešného modlitbového stretnutia. Vyzdvihol nevyhnutnosť modlitby za jednotu a za pokoj a poznamenal, že posvätné miesta sú útočiskom pre ľudstvo. Nasledovalo čítanie z Jánovho evanjelia o príchode Márie Magdalény k hrobu. Prednesené bolo najprv po grécky a po speve Aleluja aj po latinsky. Po veľkonočnej sekvencii „Victimae paschali laudes“ predniesol príhovor patriarcha Bartolomej, v anglickom jazyku, po ňom prehovoril pápež František, po taliansky.
„S bázňou, pohnutím a úctou sa tu dnes nachádzame pred «miestom, kde spočíval Pán», pred oživujúcim hrobom, z ktorého vytryskol život, a vzdávame vďaky milosrdnému Bohu za to, že nás – svojich nehodných služobníkov – učinil hodnými toho najvyššieho požehnania: že môžeme byť pútnikmi na mieste, kde sa odhalilo tajomstvo spásy sveta. «Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!,“ prihovoril sa prítomným patriarcha Bartolomej.
„Vaša Svätosť, drahí bratia a sestry, pred päťdesiatimi rokmi dve veľké vedúce osobnosti Cirkvi, pápež Pavol VI. a ekumenický patriarcha Atenagoras, vyhnali strach, zahnali od seba preč strach, ktorý prevládal počas jedného tisícročia; strach, ktorý tieto dve cirkvi – západnú a východnú – držal v oddelení jednu od druhej, ba niekedy až v zaujímaní opozície jedných voči druhým. Keď však obaja prišli na toto sväté miesto, premenili strach na lásku.
A tak sme tu s Jeho Svätosťou pápežom Františkom a ako ich nástupcovia nasledujeme ich stopy a vzdávame úctu ich heroickej iniciatíve. Vzájomne sa v láske objímeme, aby sme pokračovali na púti smerom k plnému spoločenstvu v láske a pravde (porov. Ef 4,15), aby «svet uveril» (Jn 17,21), pretože nijaká iná cesta nevedie k životu, jedine cesta lásky, zmierenia, pravého pokoja a vernosti Pravde,“ dodal patriarcha Bartolomej.
PLNÉ ZNENIE príhovoru patriarchu je možné nájsť ::TU::
„V tejto Bazilike, na ktorú každý kresťan hľadí s hlbokou úctou, vrcholí púť, ktorú konám spoločne s mojím milovaným bratom v Kristovi, Jeho Svätosťou Bartolomejom. Vykonávame ju po stopách našich ctihodných predchodcov, pápeža Pavla VI. a patriarchu Atenagora, ktorí s odvahou a poslušnosťou voči Duchu Svätému uskutočnili pred päťdesiatimi rokmi vo svätom meste Jeruzaleme historické stretnutie medzi rímskym biskupom a konštantínopolským patriarchom. Srdečne pozdravujem vás všetkých tu prítomných. Osobitne vrúcne ďakujem za umožnenie tohto okamihu Jeho Blaženosti Teofilovi, ktorý nás privítal vrelými slovami, ako aj Jeho Blaženosti Nourhanovi Manoogianovi a dôstojnému pátrovi Pierbattistovi Pizzaballovi,“ nadviazal na patriarchu pápež František.
„Isteže nemôžeme poprieť rozdelenia, ktoré ešte existujú medzi nami, Ježišovými učeníkmi. Toto posvätné miesto nám umožňuje s ešte väčším utrpením precítiť túto drámu. Predsa však, päťdesiat rokov od objatia tých dvoch ctihodných otcov, uznajme s vďačnosťou a obnoveným úžasom, ako bolo možné na podnet Ducha Svätého, uskutočniť naozaj dôležité kroky smerom k jednote. Uvedomujeme si, že treba prejsť ešte inú cestu, aby sme dosiahli plnosť spoločenstva, ktorá by sa mohla prejaviť aj v účasti na tom istom eucharistickom stole, a ktorú si vrúcne želáme. Avšak odlišnosti nás nemajú vyľakať, nemôžu nás vyľakať a ochromiť našu cestu. Musíme veriť, že ako bol kameň odvalený od hrobu, tak môžu byť odstránené všetky prekážky, ktoré ešte bránia plnému spoločenstvu medzi nami. Bude to milosť zmŕtvychvstania, ktorej predchuť môžeme vnímať už dnes. Zakaždým, keď sa navzájom žiadame o odpustenie za hriechy spáchané voči iným kresťanom a vždy, keď máme odvahu dať i prijať toto odpustenie, okusujeme skúsenosť vzkriesenia! Zakaždým, keď prekonáme staré predsudky a máme odvahu vytvárať nové bratské vzťahy, vyznávame, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych! Zakaždým, keď pri uvažovaní nad budúcnosťou Cirkvi vychádzame z jej povolania k jednote, žiari svetlo veľkonočného rána!,“ zdôraznil Svätý Otec František.
A dodal: „Svätosť, milovaný brat, všetci najdrahší bratia, odložme bokom rozpaky, ktoré sme zdedili z minulosti a otvorme naše srdce pôsobeniu Ducha Svätého, Duchu lásky (porov. Rim 5,5), aby sme kráčali spoločne poslaní v ústrety požehnanému dňu nášho znovuobnoveného plného spoločenstva. Na tejto ceste sa cítime byť podporovaní modlitbou, ktorú sám Ježiš v tomto meste v predvečer svojho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania predniesol Otcovi za svojich učeníkov, a ktorú si neúnavne s pokorou osvojujeme, «Aby boli jedno…, aby svet uveril» (Jn 17,21). A keď nás diskusia urobí pesimistickými, málo odvážnymi, malomyseľnými, choďme všetci pod plášť Svätej Božej Matky. Keď sú v kresťanskej duši duchovné nepokoje, len pod plášťom Svätej Božej Matky nájdem pokoj. Nech nám ona pomáha na tejto ceste.“
PLNÉ ZNENIE pápežovho príhovoru je možné nájsť ::TU::
Nasledovala spoločná modlitba Otče náš, v prvej časti spoločne v taliančine, v druhej časti pokračoval každý z prítomných vo vlastnom jazyku. Po modlitbe rímsky pápež a konštantínopolský patriarcha vstúpili do prázdneho hrobu. Miesto si uctili pokľaknutím a bozkom a po tichej osobnej modlitbe zapálili votívnu sviecu. Keď vystúpili z hrobu, spoločne udelili prítomným požehnanie. Následne spolu úzkym schodišťom vystúpili na Golgotu, čiže miesto Kristovho ukrižovania, kde sa poklonili pred oltárom a opäť zapálili sviece.
Z Baziliky Božieho hrobu vyšli spoločným východom, na zdôraznenie bratstva medzi Petrom a Ondrejom. Po tejto historickej spoločnej ekumenickej modlitbe sa v jednom aute odobrali do sídla Latinského patriarchátu na spoločnú večeru s patriarchami a pápežským sprievodom.
Zdroj: TK KBS /RV SK
