Jubileum východných cirkví: Božská liturgia v byzantskom obrade
Patriarcha melchitskej gréckokatolíckej cirkvi Joseph Absi predsedal v Bazilike sv. Petra božskej liturgii podľa konštantinopolskej tradície. Kardinál Gugerotti: Cirkev je jedna, pretože je rôznorodá, nie preto, že je jednotná.
Svitlana Dukhovych – Vatikán
Päť východných tradícií, 7 obradov a 24 cirkví sui iuris, ktoré sú v plnej jednote s pápežom a rímskou cirkvou, hoci majú svoje vlastné liturgické, teologické, duchovné a kánonické tradície. Takto vyzerá pestrý obraz východných cirkví, ktoré v týchto dňoch priniesli do Ríma na svoje jubileum bohatý poklad svojich obradov, slávených v pápežských bazilikách za prítomnosti svojich patriarchov a hláv. Medzi nimi aj byzantský obrad, ktorý bol stredobodom dnešného popoludňajšieho slávenia 14. mája v Bazilike sv. Petra, v ktorej patriarcha melchitskej gréckokatolíckej cirkvi Joseph Absi predsedal sláveniu božskej liturgie, pri ktorej koncelebrovali ďalší predstavitelia cirkví, patriarchovia, vrchní arcibiskupi a metropoliti.
Objatie pápeža
Jednou zo zvláštností božskej liturgie v byzantskom obrade je, že sa spieva v celom rozsahu. Počas popoludňajšej liturgie boli jednotlivé časti liturgie spievané v rôznych jazykoch, medzi inými v gréčtine, cirkevnej slovančine, ukrajinčine, rumunčine, maďarčine a angličtine. Homíliu predniesol vrchný arcibiskup Svjatoslav Ševčuk hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorý spomenul dnešnú audienciu s pápežom Levom XIV. v Aule Pavla VI. pri príležitosti jubilea východných cirkví. „Cítili sme sa objatí Svätým Otcom, utešení v našich dnešných utrpeniach a úzkostiach, ocenení v našich starobylých kresťanských tradíciách a povzbudení v našej evanjelizačnej misii, ktorú vykonávame v súčasnom svete“, zdôraznil arcibiskup.
Znovuzrodenie z každého utrpenia
Potvrdzujúc slová pápeža, vrchný arcibiskup Svjatoslav poznamenal, že veriaci východných katolíckych cirkví dnes takmer všetci prežívajú „bolestnú a tragickú skúsenosť vojny“. „Zdá sa nám,“ poznamenal, „že svoje povolanie žiť ako kresťania plníme práve na prahu života a smrti. Ale každý deň v sebe objavujeme, že ovocie nášho zrodenia z vody a Ducha [rozvíjané] v svätých tajomstvách (sviatostiach) Cirkvi, je tajomným semienkom večného života“. Semienko večného života, ktoré, ako uviedol arcibiskup, „je predmetom našej nádeje“ a ktoré podľa svätého Bazila „bude rásť v našich srdciach a čaká len na svoje úplné naplnenie“. Vo viere v Boha Otca, v nádeji zvestovanej v jeho Synovi a v obnovujúcej láske Ducha Svätého je, ako ešte raz potvrdil hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, „tajomstvo našej tajomnej schopnosti znova sa narodiť po každej veľkej skúške a prenasledovaní, schopnosti byť hlásateľmi svätosti života v dnešnom kráľovstve smrti“. A ako viackrát pripomenul na začiatku svojho pontifikátu Lev XIV., „môžeme z najvyššej katedry sveta hlásať všetkým národom: “Pokoj vám!“.
Patriarcha Absi: viera – poklad kresťanov
Na konci liturgie gréckokatolícky patriarcha Joseph Absi poďakoval všetkým prítomným a pripomenul 1700. výročie Ekumenického koncilu v Nicei, ktorý „nám daroval spoločné Vyznanie viery (Credo) a jednotu veľkonočného dátumu, čo sú konkrétne znaky našej jednoty vo viere“. Táto jednota vo viere je „najcennejšia vec, ktorú kresťania majú“, a nie je „len duchovným ideálom“, ale „živým a silným svedectvom evanjelia vo svete“.
Vladyka Milan Lach (v strede), na ľavo od neho karidnál ukrajinský kardinál Mykola Byčok ppočas božskej liturgie v byzantskom obrade
Gugerotti: Cirkev je jedna, pretože je rôznorodá, nie preto, že je uniformná
Aj kardinál Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, pozdravil prítomných a na konci slávenia pripomenul, že „Cirkev je jedna, pretože je rôznorodá“ a „nie preto, že je uniformná“. A práve v tejto rozmanitosti a v rešpektovaní práv tejto rozmanitosti – zdôraznil – chceme plniť to, čo nám Svätý Otec zveril ako dikastériu, a to podporovať, brániť a chrániť východné cirkvi na ich územiach, ako aj tam, kam ich zaviedlo násilie vojen, útlak a prenasledovanie“.
Zdroj: Vatican News
Foto: © Vatican Media
Preklad: Stanislav Gábor
